Podľa predloženého návrhu sa povinnosť registrovať sa ako zahraničný agent bude vzťahovať nielen na médiá a mimovládne organizácie financované zo zahraničia, ale aj na jednotlivcov – blogerov či novinárov na voľnej nohe, stringerov.
Zákon platný v Rusku ukladá takýmto médiám a mimovládnym organizáciám povinnosť zaregistrovať sa na ministerstve spravodlivosti ako zahraničný agent, predložiť spravodajský materiál, ktorý zverejňujú, a predkladať podrobné správy a doklady o svojej činnosti. V opačnom prípade im hrozia pokuty.
Podľa AFP sa mnohí kritici navrhovaných zmien v zákone domnievajú, že nová úprava sa dotkne blogerov i radových občanov, ktorí sú aktívni na sociálnych sieťach. Niektorí poslanci i hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však už medzičasom túto interpretáciu odmietli.
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International v spoločnom vyhlásení s ďalšími podobnými inštitúciami – vrátane organizácie Reportéri bez hraníc – označila navrhované zmeny v zákone za „ďalší krok k obmedzeniu slobodných a nezávislých médií“ a „za silný nástroj na umlčanie opozičných hlasov“ v Rusku.
Právny predpis, ktoré umožňujú označiť médiá alebo mediálne domy za zahraničných agentov, prijalo Rusko v roku 2017 po tom, ako bola televízia RT financovaná Kremľom vyhlásená v USA za zahraničného agenta.
K médiám, na ktoré sa tento zákon v Rusku vzťahuje, patria Spojenými štátmi financovaná rozhlasová stanica Rádio Sloboda / Rádio Slobodná Európa a Hlas Ameriky.
Zákon o zahraničných agentoch bol v Rusku prijatý v roku 2012, pričom pôvodne sa vzťahoval len na mimovládne organizácie financované zo zahraničia. Ide najmä o tímy ľudí zaoberajúcich sa dodržiavaním ľudských práv v Rusku.
