V polovici júna vzbudilo pozornosť rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktoré sa týka slobody prejavu na internete. V spore spravodajského portálu Delfi versus Estónsko súd rozhodol, že majiteľ webu je zodpovedný za urážlivé komentáre svojich používateľov.

Anonymní diskutéri na jednom z najviac navštevovaných webov v Estónsku v roku 2006 urážali prevádzkovateľa lodnej dopravy k miestnym ostrovom. Spoločnosť nechala trasu v zime preraziť ľadoborcami, čím znemožnila ľuďom dopraviť sa na ostrovy autom po ľade. Dopravný podnik zažaloval web Delfi kvôli viacerým drsným výrokom v diskusii a estónske súdy mu vyhoveli. Delfi musel zaplatiť pokutu.

Neuspokojil sa s tým a obrátil sa na štrasburský súd. Právnici Delfi sa bránili právom na slobodu prejavu. Podľa sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva však novinári neodstránili hanlivé výrazy dostatočne rýchlo. Urobili tak na žiadosť dopravnej spoločnosti až šesť týždňov po zverejnení článku, pod ktorým sa vulgarizmy v diskusii objavili.

Pravidlá u nás definuje zákon

Agentúra ČTK, ktorá priniesla správu o štrasburgskom verdikte, ho okomentovala tak, že bude mať vplyv na prevádzkovateľov webov vo všetkých krajinách Rady Európy. Okrem členov Európskej únie tam patrí aj Švajčiarsko, Nórsko, Turecko a väčšina štátov juhovýchodnej a východnej Európy, vrátane Ruska a Ukrajiny.

„Rozhodnutie Euróspeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Delfi AS versus Estónsko nemení právnu situáciu na Slovensku,“ hovorí naopak Martin Husovec, ktorý sa špecializuje aj na IT právo a pôsobí ako afiliovaný vedecký pracovník na Stanfordskej univerzite. ESĽP totiž nevykladá vnútroštátne právo, len posudzuje, či výsledok, ku ktorému vedie a to, či je alebo nie je v súlade s Európskym minimálnym štandardom ľudských práv a slobôd.

U nás pritom zodpovednosť vydavateľa v takýchto prípadoch rieši zákon o elektronickom obchode. „V zmysle tejto právnej úpravy, zjednodušene povedané, vydavateľ za „diskusiu“ nezodpovedá, okrem prípadu, ak vedel, že jej obsah porušuje práva iných. V praxi to znemená, že vydavateľ zodpovedá len vtedy, ak nezareaguje na žiadosť dotknutej osoby o odstránenie namietaných informácií,“ vysvetľuje právnik Marek Benedik, ktorý úspešne zastupoval vydavateľa Nového Času spoločnosť Ringier Axel Springer v mediálnych sporoch pred ESĽP.

V tomto zmysle rozhodujú aj slovenské súdy. „Podľa môjho názorou rozsudok ESĽP by nemal priamo ovplyvniť vnútroštátnu súdnu prax,“ tvrdí M. Benedik. Môže ale byť dôvodom na zmenu zákona o elektronickom obchode.

Expresívne výrazy majú svoje miesto

Mali by médiá „mazať“ neetické a vulgárne príspevky? Podľa M. Husovca z biznisového hľadiska nemá zmysel prevádzkovať diskusiu, v ktorej takéto príspevky dominujú. Takáto klíma totiž podľa výskumov odrádza akýchkoľvek rozumných diskutérov.

Vulgarizmy podľa M. Benedika nepredstavujú príspevok k debate v demokratickom štáte. „Hoci za výnimočných okolností, napríklad ako reakcia na určité vyhlásenie, môže byť aj expresívny výrok uznaný za výkon slobody prejavu,“ konštatuje a pripomína rozsudok ESĽP vo veci Oberschlick proti Rakúsku.

V roku 1997 dal súd za pravdu novinárovi Gerhardovi Oberschlickovi, ktorého žaloval rakúsky politik Jörg Haider za to, že ho v článku nazval „idiotom.“ Podľa ESĽP na to mal novinár v rámci slobody slova právo.

Aktuálny rozsudok ESĽP ohľadom internetových príspevkov možno podľa M. Benedika vnímať aj ako začiatok diskusie o tom, ako čo najvyváženejšie upraviť právo demokratickej spoločnosti diskutovať v médiách. „Treba si uvedomiť, že z rozsudku vôbec nevyplýva, že by diskusie mali zaniknúť. Aj z neho je zrejmé hľadanie vyváženosti, i keď sa v tomto konkrétnom prípade ESĽP priklonil na inú stranu, ako na stranu médií,“ dodáva.

Za podstatné považuje, že súd reagoval na určité konkrétne okolnosti prípadu, ako bola anonymita diskutujúcich či vulgárna podstata ich príspevkov. „Automatická zodpovednosť médií podľa môjho názoru z rozsudku nevyplýva,“ zdôrazňuje. Naopak M. Husovec považuje stanovisko Štrasburgu za poľutovaniahodné. „Pretože ESĽP absolútne podcenil to, že akákoľvek prípustnosť striktnej zodpovednosti medzičlánkov, respektíve prostredníkov spoločenskej diskusie, akým je aj jej novinársky iniciátor, môže byť ľahko zneužitá k potláčaniu neželateľných foriem slobody prejavu,“ konštatuje.

Očakáva, že rozhodnutie bude mať dva základné dôsledky. Prvý, že vnútroštátne súdy členských štátov únie môžu začať podceňovať význam slobody prejavu v internetových diskusiách. Druhý, že iné štáty, ktoré sú signatármi dohovoru, no nie členmi únie, ako napríklad Rusko alebo Turecko, sa môžu cítiť ešte voľnejšie pri zavádzaní rôznych tvrdých obmedzení v neprospech poskytovateľov služieb, ktoré umožňujú šírenie vládou neželaného obsahu.