Pracujem v mediálnej oblasti viac ako dvadsať rokov a od roku 2017 vediem najväčší mediálny dom na Slovensku News and Media Holding, do ktorého spadá aj PLUS 7 DNÍ. Celé vydavateľstvo oslovuje svojimi titulmi v online prostredí tri milióny a v tlačenej forme skoro dva milióny ľudí mesačne. Hoci na Slovensku neexistuje takzvané crossmediálne meranie, ktoré by vedelo zmerať zásah populácie naprieč rôznymi médiami, dovolím si povedať, že NMH oslovuje svojimi produktmi najväčšiu časť populácie spomedzi všetkých médií na Slovensku. Aj preto pociťujem veľkú zodpovednosť a v súčasnosti aj potrebu vyjadriť svoj názor na to, akým spôsobom dochádza vo verejnom priestore ku kritike našej práce. Podotýkam, že v takejto forme a rozsahu to robím výnimočne.
Je prirodzené, že obsah oslovujúci takú veľkú časť slovenskej populácie vyvoláva reakcie. Vo verejnom priestore sa vyjadrujú k našej práci najmä verejne činné osoby (nielen politici, ale aj sudcovia, prokurátori či štátni úradníci). Ich reakcie na NMH sú nielen ich obhajobou, ale ešte vo väčšej miere politickou témou, u niektorých dokonca kľúčovou líniou ich politickej komunikácie. Ukážkovým príkladom takého verejného činiteľa je Igor Matovič, ktorý vyťahuje kartu médií vlastnených Pentou v okamihoch, ktoré sú pre neho kľúčové, napríklad v predvolebnej kampani. Zvláštnu skupinu operujúcu podobným slovníkom tvorí časť novinárskej obce, najmä z Denníka N, Sme a Aktualít, skôr výnimočne z iných médií. A práve ich vyjadrenia sú primárnym dôvodom, pre ktorý som sa rozhodol reagovať.
Súčasťou kultúry, ktorú sa snažím dlhodobo prenášať aj na svojich kolegov novinárov, je presvedčenie, že o úspechu ich práce rozhoduje v prvom rade náš čitateľ a divák, nie politik kričiaci na Facebooku či novinár z Denníka N. Tým, ktorí sa cítia našim obsahom dotknutí, dlhodobo tlmočím, že existujú štandardné nástroje na vyjadrenie nespokojnosti a názoru podľa tlačového zákona, ako sú právo na opravu a právo na odpoveď. Existuje aj samoregulačný orgán Tlačovo-digitálnej rady SR, ktorá slúži pravé na to, aby sa kultivovalo mediálne prostredie.
Pri atakoch a nálepkách smerujúcich na vlastnícku štruktúru NMH z dielne vybranej novinárskej obce, najmä Denníka N, došlo v poslednom období k významnej zmene. Stúpla jednak frekvencia komentovania práce titulov NMH a zároveň tón sa stal podstatne agresívnejším. V pravidelných intervaloch, skoro na dennej baze, sa v článkoch a komentároch objavujú holé konštatovania, väčšinou bez kontextu či konkretizácie, že médiá Penty a jej bulvár slúžia súčasnej vládnej moci a nekriticky ju podporujú.
Pri príležitosti 30. výročia najčítanejšieho týždenníka PLUS 7 DNÍ som v roku 2020 v komentári vysvetlil, že naše tituly nikdy nemôžu a nebudú podliehať a podporovať akúkoľvek vládnu moc. Nedovolia nám to naši čitatelia nachádzajúci sa vo všetkých spektrách politických aj svetonázorových preferencií. Ficove návštevy kaštieľa, kauza transsexuálky Borisa Kollára, kauza zmeniek rodiny Matovičovcov, inkognito kovidové popíjanie Šeligu so Žitňanskou či lyžiarske rande Sakovej a Zuriana ukazujú, že naše tituly, verné svojmu žánru, si robia svoju prácu. Nuž a aktuálne spomeniem predsedu SNS Andreja Danka. Ak redakčné spracovanie jeho nočnej zrážky so semaforom a exkluzívne odhalenie jeho cesty do Dubaja s novou priateľkou sú príkladom servilnej bulvárnej podpory vládnej moci, tak asi žijeme v inom časopriestore ako Denník N.
Redakcie v našom vydavateľstve sú zložené z ľudí s rôznymi politickými názormi. Som presvedčený, že pluralita v našich redakciách je rešpektovaná oveľa viac než v Denníku N, ktorý odchýlky od nimi nastolených názorových línií nepripúšťa. Prečo?
Denník N má na rozdiel od nášho vydavateľstva, ale aj drvivej väčšiny médií odlišný biznisový model, postavený na digitálnom predplatnom. Ten ich čiastočne predurčuje, aby boli aktivistickí, neustále mobilizovali svojho čitateľa, opakovane ho presviedčali, že len ich názory a hodnoty sú tie správne. K tomu nepochybne patria aj rôzne výzvy na záchranu demokracie, planéty či práva nejakej menšiny, ktoré sú často formulované pateticky.
Intenzita vzťahu so svojím predplatiteľom, založená na rovnakých spoločných hodnotách a ideológii, je pre Denník N priorita, ale daňou za to je celkový počet čitateľov. Ten im postupom času kontinuálne klesá. Navyše výsledky parlamentných volieb či aktuálny stav preferencií politických strán ukazujú, že Denník N a jeho ideologickí spojenci nie sú takí mienkotvorní, ako sa tvária. Možno aj to je dôvod, prečo sa v poslednom období táto mediálna menšina rozhodla hlasnejšie si uzurpovať právo strážcu mediálnej morálky či kvality. Bez ostychu napríklad „edukuje“ vlastníkov televízie Markíza a jej manažment o tom, čo sú a čo nie sú prípustné zmeny v ich spravodajstve. Novinársku obec kádruje, delí na dobrých a zlých. Tí, ktorí majú bezpodmienečne rovnaký názor prezentovaný Denníkom N, sú „dobrí“. Medzi „zlými“ sú oligarchické médiá, kde síce pracujú stovky novinárov a mnohí z nich sú v mediálnom prostredí podstatne dlhšie než ich kolegovia z konkurencie, no rešpekt by si zaslúžili len vtedy, keď by šírili aktivistický naratív.
Mediálny priestor, rovnako ako celú našu spoločnosť, však tvorí omnoho širšie názorové spektrum, než ako sa ho snažia zúžiť vodcovia v Denníku N, Sme a Aktualitách. Nešírim a odmietam stupňujúcu sa radikalizáciu a deľbu nielen médií, ale aj celej spoločnosti na „čiernych“ a „bielych“. Dianiu v politike, ale aj v slovenských médiách sa budeme v našich tituloch slobodne venovať. Budeme to robiť spôsobom, ktorý zohľadňuje žáner, v ktorom pôsobíme, hodnoty nášho vydavateľstva a profesionalitu stoviek našich novinárov, ktorí ovládajú svoje remeslo.
Práve týmto žurnalistom, pracujúcim nielen v našom vydavateľstve, chcem vyjadriť podporu a rešpekt.
Ďalšie správy na Mediálne.sk
