V životopise, ktorý Tlačová agentúra Slovenskej republiky vydala k narodeninám premiéra Roberta Fica, chýbala jedna zásadná informácia. Že súčasný premiér Slovenska bol od roku 1987 do 1990 členom Komunistickej strany Slovenska.

Životopis je pritom bohatý na informácie o Ficových aktivitách. Píše sa o tom, že ako člen Advokátskej komory "zastupoval obete trestných činov", pôsobil ako pedagóg, bol členom redakčnej rady Justičnej revue či absolvoval prípravku na Medzinárodný súd v Haagu. Čo sa politiky týka, podľa TASR začal "politicky pôsobiť" až v Strane demokratickej ľavice a následne budoval Smer.

Vyškrtnutie členstva z KSS ale nebolo vecou redaktorov TASR. Pod životopisom je totiž uvedený zdroj www.premiersr.sk, čo je Ficova oficiálna stránka. Agentúra opísala životopis z nej a už tam sa premiérovi ľudia rozhodli pred občanmi jeho členstvo v KSS utajiť.

Členstvo v KSS je tabu
Na oficiálnom webe premiéra sa komunistická minulosť Roberta Fica zatajuje.

V životopise Fica TASR zamlčala, že bol členom KSS

Zdroj: premiersr.sk

Hovorkyňa TASR Anna Ghannamová priznáva chybu redaktora. "Pri spracúvaní profilov vychádzame z oficiálnych zdrojov," hovorí s tým, že za taký považuje aj oficiálny web premiéra. Podľa nej redaktor TASR pracoval aj s ďalšími zdrojmi, ale tiež členstvo v KSS neuvádzali. "Domnievame sa, že napriek absentujúcej informácií v životopise premiéra nebol nikto uvedený do omylu, pretože ide o fakt, ktorý je verejnosti známy."

Predseda vlády SR Robert Fico bude mať 45 rokov
Predmetná správa TASR

Bratislava 14. septembra (TASR) – Predseda vlády SR, Doc. JUDr. Robert Fico, CSc., bude mať v utorok 15. septembra 45 rokov. Pochádza z Topoľčian, kde sa v roku 1964 narodil.

V rokoch 1982-1986 študoval právo na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1987-1988 absolvoval justičnú prax a justičné skúšky, odbornú kvalifikáciu pre výkon funkcie sudcu. Absolvoval postgraduálne štúdium (1988-1992) na Ústave štátu a práva SAV v oblasti Trestné právo a získal titul kandidáta vied (CSc.). V roku 2002 sa habilitoval prácou Nutná obrana a získal titul Doc. Na oblasť trestného práva sa orientoval aj na študijných pobytoch v USA, Veľkej Británii, Fínsku, Belgicku a Francúzsku, venoval sa aj problematike ľudských práv.

Pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR ako vedecký pracovník v oblasti trestného práva a v rokoch 1992-1995 ako zástupca riaditeľa inštitútu. V rokoch 1994-2000 pôsobil Robert Fico ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.

Politicky začal Robert Fico pôsobiť v Strane demokratickej ľavice (SDĽ), ktorej bol v rokoch 1996-1999 podpredsedom. Po odchode z nej v roku 1999 založil ešte v tom istom roku novú politickú stranu Smer, ktorej, s novým názvom Smer – sociálna demokracia, je dodnes predsedom.

V roku 1992 zasadol Robert Fico do poslaneckých lavíc. V slovenskom parlamente pracoval ako predseda Klubu poslancov NR SR za SDĽ, člen Ústavnoprávneho výboru NR SR, člen stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (v roku 1999 ako vedúci delegácie), ako predseda Väzenskej komisie pri Ústavnoprávnom výbore. Bol pozorovateľom NR SR v Európskom parlamente, členom Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a predsedom Klubu poslancov NR SR za Smer-SD.

Predčasné parlamentné voľby na Slovensku v júni 2006 vyhrala politická strana Smer-SD a prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval 4. júla 2006 jej lídra Roberta Fica za predsedu vlády SR. Na VI. Sneme strany Smer-SD, 30. septembra 2006, ho potvrdili vo funkcii jej predsedu.

Robert Fico je členom Slovenskej advokátskej komory, zastupoval obete trestných činov, od roku 2003 absolvoval prípravné kurzy obhajcu pre Medzinárodný trestný súd v Haagu. Je autorom odborných článkov, viacerých schválených zákonov, zúčastnil sa na viacerých medzinárodných konferenciách a seminároch a pôsobil ako vysokoškolský pedagóg. Stal sa členom redakčnej rady Justičnej revue, je spoluautorom projektu Slovenského národného strediska pre ľudské práva a zakladateľom Strediska pre obete trestných čin

Zdroj: Premiersr.sk