Vzbura proti Babišovi a spol.: Novinári utekajú a zakladajú vlastné médiá

Jednou z najväčších správ, ktorá minulý rok českým mediálnym trhom zarezonovala, bola kúpa vydaveteľstva Mafra (pod ktorú patria najvýznamnejšie mienkotvorné denníky MF Dnes a Lidové noviny) Andrejom Babišom. Na začiatku roka 2013 súčasný český minister financií vlastnil bezplatný týždenník 5+2 (vychádzajúci v státisícoch kusov) a nenápadne pozoroval trh.

Po známej vete, ktorú A. Babiš publikoval na Twitteri „Zítra asi něco koupím,“ (ktorá odkazovala na kúpu Mafry), sa za menej ako rok z neho stal majiteľ najvýznamnejšieho vydavateľa serióznej tlače, najpočúvanejšieho celoštátneho rádia Impuls, najčítanejšieho bezplatného denníka celej krajiny Metro a zároveň najsledovanejšej hudobnej stanice Óčko. Niet divu, že ho český Forbes označil za najvplyvnejšiu osobu českých médii. V brandži sa navyše hovorilo, že by do svojho mediálneho impéria rád pribral aj veľkú celoštátnu televíziu, akou je napríklad Nova.

Pri A. Babišovi sa ale zmeny neskončili, podobné chúťky mali aj ostatní vplyvní podnikatelia. Slovák Patrik Tkáč a Daniel Křetínský si spoločne kúpili vôbec najväčšie české vydavateľstvo Ringier Axel Springer. Jeho titulmi sú najčítanejšie noviny Blesk, Aha!, ale napríklad aj týždenník Reflex.

Pozadu neostal ani Zdeněk Bakala vlastniaci mediálny dom Economia, ktorý vydáva Hospodářské noviny a týždenníky Respekt a Ekonom. K daným titulom od private equity investora Warburg Pincus odkúpil skupinu Centrum Holdings s denníkmi Aktuálně.cz či Insider.

Z. Bakala však o jedno vydavateľstvo počas minulého roka prišiel. Slovenský Ecopress, pod ktoré patria Hospodárske noviny, odkúpil A. Babiš, ktorý si tak rozšíril sféru vplyvu aj za hranice Českej republiky.

S vymenúvaním ďalších významných hráčov a zmenami by sa dalo pokračovať ďalej. Zaujímavejší je ale trend, ktorý po spomínaných nákupoch českých oligarchov nasledoval. So zmenami vlastníkov nie je zriedkavá výmena na riadiacich pozíciách, kvôli ktorej si v spomenutých českých médiách muselo hľadať nové pôsobisko viacero dlhodobých šéfredaktorov.

K tejto skupine sa pridali aj redaktori, ktorým práca a (možno podvedomá autocenzúra) pod českými vlastníkmi vadila. Preto sa rozhodli založiť vlastné internetové či tlačené tituly.

Protiváha českým oligarchom

Jedným z najznámejších príkladov je Dalibor Balšínek, ktorý od roku 2000 šéfoval týždenníku Týden a od roku 2009 ako šéfredaktor viedol Lidové noviny. Na prelome nového roka mu vypršala zmluva s ešte predchádzajúcim vlastníkom Mafry. Po zmene vlastníka už D. Balšínek nejavil záujem zotrvať vo vydavateľstve.

Zhodou náhod v deň, keď A. Babiš spomínanú kúpu oznámil, sa D. Balšínek vyjadril, že „na kvalitné noviny potrebujete 15 ľudí, nič viac.“ Preto sa rozhodol založiť nový portál Echo24.cz. Stránky fungujú približne od polovice marca, keď jeho štart oznámil na Twitteri vetou „Zítra asi něco spustím.“ Podobnosť nie náhodná.

Základným cieľom portálu je „byť protiváhou oligarchizovaným českým médiám,“ uvádza na svojom webe. Echo24 malo byť podľa pôvodných plánov spoplatnené, nakoniec od toho redakcia upustila a spoplatnený bude len týždenník určený pre tablety. Podľa vyjadrenia D. Balšínka dochádza k úpadku tlačených titulov, najmä dennej tlače. Preto sa chce zamerať výlučne na digitálne formy šírenia obsahu.

O najväčší rozruch sa portálu Echo24 podarilo vyvolať krátko po jeho spustení. Česká ministerka spravodlivosti Helena Válková (členka strany ANO, ktorú vedie A. Babiš) sa v rozhovore preň vyjadrila, že počas protektorátu sa Čechom „až tak veľa nestalo“.

Na neskoršej tlačovej konferencii reportér portálu s vyjadreniami konfrontoval priamo A. Babiša. Ten Echo24 označil za „skupinu takzvaných novinárov“, ktorí „vytunelovali Lidové noviny a urobili tam mínus 50 miliónov stratu a fandili ODS“. Zároveň portál obvinil z netransparentného financovania. Za svoje slová sa po pár dňoch prostredníctvom denníka MF Dnes ospravedlnil. Portálu to prinieslo publicitu a návštevnosť dosiahla 100-tisíc užívateľov za mesiac.

Najlepší tabletový týždenník v Európe

Ďalším výlučne digitálnym projektom je týždenník Dotyk vydavateľstva Tablet Media, ktorý vychádza len vo formáte pre tablety. Riaditeľkou firmy a šéfredaktorkou magazínu je Eva Hanáková, ktorá v rokoch 2007 až 2011 šéfovala ekonomickému týždenníku Ekonom, patriaceho vydavateľstvu Economia.

Dotyk začal vychádzať ešte v máji 2013 a čitateľom je prístupný zdarma. Financovanie je založené na reklame. Týždenník zvolil odvážnu platformu – v Česku vlastní tablety podľa odhadov 600-tisíc ľudí.

Dotyk zaujal. V apríli sa v desiatom ročníku súťaže Časopis roku, ktorú organizuje Unie vydavatelů, týždenník ocitol na prvej priečke digitálneho počinu roku 2013. Dotyk zabodoval aj na medzinárodnej scéne, rovnako v apríli získal ocenenie Best in Tablet Publishing súťaže European Digital Media Awards, ktorú organizuje Svetová asociácia novín a vydavateľov správ.

V súčasnosti sa podľa vyjadrení E. Hanákovej týždenná čítanosť Dotyku pohybuje na úrovni 12-tisíc ľudí, mesačná na úrovni 47-tisíc, uviedla pre portál mediář.cz. Tvrdí, že sa teší vyššiemu záujmu zo strany inzerentov, čo by malo aj naďalej zabezpečiť bezplatný prístup čitateľom.

Printový pokus

Po kúpe Mafry A. Babišom sa z vydavateľstva rozhodol odísť aj Robert Čásenský, ktorý bol šéfredaktorom denníka MF Dnes od roku 2006 do roku 2013. Na rozdiel od spomínaných digitálnych projektov plánuje tento rok v septembri spustiť tlačený reportérsko-investigatívny mesačník Reportér, ktorý bude mať aj svoj vedľajší web.

R. Čásenský sľubuje silný čitateľský zážitok, ktorý sprostredkujú výrazne dlhšie články na približne 130 až 150 stranách. Zároveň by mal časopis vychádzať na kvalitnejšom papieri, aby sa stal atraktívnym nosičom inzercie kvalitnejších tovarov.

Iný prístup k vydávaniu mesačníka skúša R. Čásenský už teraz. Prostredníctvom vlastného nadačného fondu začal zbierať prostriedky na svoj rozbeh, v budúcnosti chce získané prostriedky venovať aj na podporu kvalitnej žurnalistiky, napríklad formou vzdelávania novinárov, organizovania konferencií či platenia zahraničných študijných a reportážnych ciest.

Magazín pre 6,7 percenta ľudí

Internetový projekt, ktorý oproti predchádzajúcim stojí výlučne na vyberaní predplatného od svojich čitateľov a funguje úplne bez inzercie, je „elitársky“ online magazín 067.cz. Za jeho štartom stojí Petr Koubský, publicista a analytik na voľnej nohe, okrem iného aj učiteľ na Katedre informačných technológií Vysokej školy ekonomickej v Prahe.

Ako píše na svojich stránkach, magazín je určený pre „6,7 percenta najpodnikavejších, najzvedavejších, najtvorivejších a najviac nespokojných s tým, čo si môžu prečítať niekde inde“.

067 vychádza ako dvojtýždenník, pričom v každom čísle ponúka len tri long-form články „o témach, ktoré ostatní prvýkrát budú počuť neskôr alebo už zajtra – od vás (našich čitateľov, pozn. red.)“. Možnosť predplatného existuje len jedna, a to 900 českých korún (okolo 33 eur) ročne.

Dostupné štatistiky, ktoré týždeň po spustení predplatného publikoval P. Koubský na svojej facebookovej stránke, ukázali, že si prístup zaplatilo 180 ľudí, vďaka čomu vyzbierali 162-tisíc korún (5 900 eur). Za prvý deň to pritom bolo 83 predplatiteľov, celkovo za 74 700 korún.

Televízia na internete

Novinárske „zemetrasenie“ zažila počas minulého roka aj verejnoprávna Česká televize. Spor medzi jej manažmentom a zamestnancami eskaloval chvíľu po októbrových parlamentných voľbách. Celkovo 23 redaktorov, editorov a moderátorov podalo sťažnosť na vedenie televízie. Obvinili ho z favorizovania niektorých politikov a politických strán. ČT podľa nich zlyhala v jednej z jej hlavných funkcii, a to v poskytovaní vyváženého a objektívneho spravodajstva. Kauza do súčasnosti stále nebola doriešená.

Medzi hlavnými aktérmi, ktorí sa v spore angažovali, bola aj moderátorka Daniela Drtinová. Tú ešte v počas leta vedenie presunulo z večerného programu Události, komentáře do menej atraktívneho predvečerného vysielacieho času. Samotná D. Drtinová sa vyjadrila, že tento presun nemohla chápať ako povýšenie, zastali sa jej aj ostatní členovia pôvodného tímu. Podľa odborov bol tento presun urobený na základe politickej objednávky.

Vedenie televízie navyše D. Drtinovú nútilo moderovať každý deň v týždni. Po zhodnotení svojich časových možností sa nakoniec rozhodla z ČT odísť. V rovnakom čase sa tak rozhodol aj Martin Veselovský, druhá známa tvár z relácie Události, komentáře. Svoj odchod odmietol spojiť s kritizovanými organizačnými zmenami v redakcii spravodajstva.

Úspešní novinári začali hľadať nové pôsobisko, po vyjednávaní s viacerými médiami nakoniec podpísali dohodu s Economiou Z. Bakalu. Tím piatich ľudí, ktorí pôvodne stáli za prípravou Udalostí, komentárov, dostal možnosť pripravovať novú spravodajsko-publicistickú reláciu vysielanú pod záštitou portálu Aktuálně.cz.

Projekt Drtinová Veselovský TV (DVTV) začal vysielanie koncom mája tohto roku. Za prvých sedem dní nazbieral 400-tisíc spustení videí. Plánom Economie je za prvý rok ustáliť návštevnosť na siedmich miliónoch videní mesačne. Tento cieľ je teoreticky dosiahnuteľný, weby vydavateľstva mesačne navštívi vyše 3,6 milióna ľudí, pričom denne je to viac 650-tisíc.

DVTV má podľa svojich tvorcov finančne fungovať nezávisle od ostatných redakcii vďaka samostatnému predaju videoinzercie, ktorá sa podobne ako napríklad na YouTube prehráva pred videom, ale aj po ňom.

A čo Slovensko?

Spomínané projekty poukazujú na nespokojnosť novinárov s rastúcim vplyvom českých oligarchov v médiách, pre ktorých nakúpené noviny nepredstavujú záležitosť prestíže a spoločenskej zodpovednosti, ale skôr mocenského vplyvu.

Žurnalisti sa chcú vymaniť spod vplyvu veľkých hráčov a podľa biznis modelu niektorých projektov aj spod závislosti od inzerentov.

Na Slovensku vznikli dva projekty podobného formátu, hoci v ich prípade nešlo o nespokojnosť so zásahmi v pôvodných redakciách. Napríklad viacerí tvorcovia projektu Mono.sk boli či stále sú redaktormi iných médií.

Redakcia tohto internetového projektu verí, že si postupom času vybuduje dostatočnú čitateľskú základňu a dokáže svoj obsah na internete predávať, hoci zatiaľ sa tak nestalo. „Zakladatelia (portálu) sú presvedčení, že kvalitná žurnalistika na webe môže existovať len vtedy, ak za ňu bude čitateľ platiť,“ uvádzajú na svojom webe. 

Ďalším podobným projektom je internetový mesačník áno!, ktorý vznikol ešte v roku 2011 so zameraním na mladých ľudí. Neskôr sa magazín stal prvým (podľa vyjadrení tvorcov) médiom na Slovensku, ktoré je, podobne ako Mono špecializované na long-form žurnalistiku.

Áno! magazín v súčasnosti funguje bez reklamy a bez spoplatneného prístupu. „Financujeme sa z vlastných zdrojov a autori nám prispievajú bez nároku na honorár. V podstate sme neziskový, nenákladový projekt,“ vysvetľuje pre Mediálne.sk šéfredaktor Mário Šmýkal. Zároveň ale dodáva, že sa tento prístup koncom roka zmení, podrobnosti zatiaľ neprezradil. 

Priemernú čítanosť článkov M. Šmýkal odhaduje v rozmedzí od tisíc do 15-tisíc, vždy v závislosti na danej téme, mesačne ale na web zavíta približne 20-tisíc návštevníkov.