Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov už v zákone zakotvené bolo. Zaviedli ho v čase prvej vlády Roberta Fica. V roku 2011 bol tlačový zákon počas kabinetu Ivety Radičovej pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. D. Jarjabek a M. Číž sa chcú novelou vrátiť k pôvodnému stavu.

„Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Právo na odpoveď je prvkom tlačového práva niektorých európskych krajín, napríklad Francúzska, ktorý vychádza zo zásady ‚audiatur et altera pars‘, teda ‚nech je vypočutá tiež druhá strana‘,“ argumentujú predkladatelia.

Do tlačového zákona sa má dostať text v nasledovnom znení: „Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; právo na opravu týmto nie je dotknuté“.

Vyhlásenia, v ktorých žiadal opätovný návrat práva na odpoveď do tlačovej legislatívy, mal koncom minulého roka aj predseda Smeru Robert Fico. AVT už vtedy vyjadrilo nad jeho slovami znepokojenie.

Asociácia tentoraz vydala spoločné stanovisko, ktoré zverejnil v piatok aj viaceré médiá. Píše v ňom, že dôvodová správa k návrhu poslancov neuvádza žiaden argument, ktorý by odôvodňoval zmenu úpravy práva na odpoveď.

„Nevieme o žiadnom prípade, kedy by politik nedostal relevantný priestor na reakciu. Naopak, časté sú prípady, kedy politici nie sú ochotní odpovedať ani na tie otázky, ktoré dostanú, pričom nezriedka ide o vysokých štátnych funkcionárov a predstaviteľov Smeru,“ tvrdí v stanovisku Asociácia.

AVT zdôrazňuje, že návrhy sú „prejavom egoizmu a účelovej snahy obmedziť základné práva obyvateľov Slovenska len pre pocit ukrivdenosti zo strany niektorých politikov“.

Vydavatelia pripomínajú, že rezort kultúry zriadil pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov vydavateľov, vysielateľov, novinárov a ich stavovských organizácií, Generálnej prokuratúry a viacerých ministerstiev. Stalo sa tak po tom, ako vyšetrovatelia vzali mobilný telefón Pavle Holcovej, českej investigatívnej novinárke, ktorá spolupracovala so zavraždeným Jánom Kuciakom.

Úlohou tejto pracovnej skupiny je podľa AVT prísť s návrhom zmien legislatívy. Vydavatelia dodávajú, že jej prácu vláda ignoruje, a tak sa stáva nezmyselnou.

„Čoskoro uplynie rok od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. S poľutovaním konštatujeme, že pri príležitosti výročia nielenže nebudú platiť žiadne nové pravidlá ochrany novinárov a zlepšenia ich postavenia, ale opäť sa začínajú objavovať útoky politických špičiek na žurnalistov a médiá a snahy o skomplikovanie ich práce,“ pripomínajú vydavatelia v stanovisku.

Na záver AVT vyzvala predstaviteľov štátu, aby sa zapojili do práce dočasnej pracovnej skupiny a požiadala ministerstvo o dištancovanie sa od spomínaných návrhov na zmeny.

Pozitívny postoj k snahe vrátiť právo na odpoveď už vyjadrili aj koaliční partneri SNS a Most-Híd. Toho predseda Béla Bugár však zdôraznil, že jeho strana nesúhlasí s tým, aby sa inštitút vzťahovalo aj na komentáre a glosy.

Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie alebo ak nedodržia niektorú zo stanovených podmienok, dotknutá osoba môže podľa novely žiadať peňažnú náhradu vo výške od 1660 eur do 4980 eur.

Aktualizované 28. januára: K stanovisku AVT sa podporne pridala aj Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, ktorá združuje 16 komerčných rádií a tri televízie.

„ANRTS považuje snahu o zmenu mediálnej legislatívy bez akejkoľvek odbornej diskusie za chybný a účelový krok. Vo vzťahu k predloženému návrhu sa javí účasť zástupcov vysielateľov, vydavateľov a ostatnej odbornej zainteresovanej verejnosti na rokovaniach dočasnej pracovnej skupiny pre právnu ochranu novinárov ako samoúčelná. Štát nemôže na jednej strane jednať s odbornou verejnosťou ako najlepšie právne upraviť výkon povolania novinára a na druhej strane bez ďalšieho sa snažiť prijať právnu úpravu, ktorá je krokom o 10 rokov späť. Predložené návrhy na novelizáciu tlačového zákona ako aj niektoré vyjadrenia politikov jednoznačne vyvolávajú pochybnosti, či je záujem o skutočnú diskusiu o novej modernej regulácii výkonu povolania novinára, alebo legislatíva má mať výlučne za cieľ chrániť politikov pred verejnou kontrolou zo strany médií,“ uvádza sa v stanovisku ANRTS, ktoré za členom formuloval riaditeľ TV Joj Marcel Grega.