Vladimír Mužík: Nechcem tvrdý bulvár

Vydavateľstvo Ringier začiatkom októbra oznámilo odchod šéfredaktora Nového Času Vladimíra Mužíka späť do Českej republiky. Na Slovensko prišiel, aby postavil bulvárny denník na nohy. To sa mu aj podarilo – najčítanejšie slovenské noviny predávajú takmer dvakrát viac, ako keď začal radiť, ako robiť správny bulvár. Najpodstatnejšou zmenou bola podľa neho zmena prístupu v redakcii - prestať sa hanbiť za to, že Nový Čas je a aj bude bulvár.

Ringier vás vyslal na Slovensko najprv ako poradcu. Prečo sa v Česku naučili robiť noviny bulvár rýchlejšie ako na Slovensku?

Určite to je aj počtom obyvateľov. Na Slovensku máte ľudí s maďarskou národnosťou, nič proti ľuďom rómskeho pôvodu, ale tí príliš nečítajú a keď odpočítate deti, zostanete na asi dva a pol milióne.

Pracovali ste aj v serióznych aj bulvárnych médiách. Keď ste nakoniec zakotvili ako šéfredaktor bulvárneho denníka, láka vás to viac k tomuto druhu novinárčiny?

Práca je ako práca. Alebo je dobrá, alebo je zlá a podľa toho si vyberáte zamestnanie. Nerozlišujem medzi serióznymi a bulvárnymi médiami. Tie bulvárne sú však oveľa zábavnejšie.

Nový Čas ste museli dostať na nohy. Prečo sa mu nedarilo?

Nový Čas predával oveľa menej ako dnes – asi stotisíc výtlačkov, cez víkend ešte asi o 50-tisíc viac. A predovšetkým sa hanbili za to, že sú bulvárne hoviny. Bolo im treba vysvetliť, že nie je sa za čo hanbiť. Že to treba brať ako prednosť a začať na tom pracovať. Ľudia ani nevedia, aké dobré noviny majú v tomto bulvárnom segmente. Podobne ako aj slovenské televízie, ktoré sú na veľmi vysokej úrovni.

Keď starý Nový Čas hodnotíte tak zle, prečo ho kupovala predsa len slušná skupina obyvateľstva?

Neviem, prečo ho kupovali. Ľudia majú rôznu motiváciu, prečo kupujú noviny – chcú byť informovaní, chcú sa zabaviť alebo si chcú do nich zabaliť zemiaky.

To zrejme znamená, že nie všetkým ľuďom sa páčilo, akým smerom sa noviny mali posunúť.

Samozrejme, s niektorými zamestnancami sme sa museli rozlúčiť, to je ale úplne normálne. Postupne, s pomocou nášho nemeckého poradcu z Ringieru, sme Nový Čas začali budovať takmer úplne odznova.

Bolo najťažšie nájsť ľudí na showbiznis?

Je to ťažké. Tých ľudí nikdy nie je dosť. Boli sme pre nich ako liaheň. Vidno to na nových tituloch, ktoré sú jedno obrovské zúfalstvo.

Má to teda slovenská konkurencia bez zahraničného zázemia ťažšie?

To neviem, fakt ale je, že Ringier je veľká mediálna spoločnosť. Slovenské vydavateľstvá len veľmi ťažko môžu čerpať skúsenosti zo zahraničia. Všetko si musia odsledovať, kým my ich máme k dispozícii v reálnom čase.

Čo konkrétne si viete v rámci jednej vydavateľskej rodiny vymieňať?

To, čo zaberá. Nie je dôvod, aby niečo, čomu sa darí v Česku, nezabralo aj na Slovensku, v Maďarsku, na Ukrajine. Ľudia sú v zásade rovnakí. Určite existujú národnostné rozdiely, ale príbeh Nataschi Kampusch zaujíma ľudí všade.

Medzi bulvárom na Slovensku a v Českej republike ale sú badateľné rozdiely – miera agresivity Nového Času je oveľa nižšie ako u iných bulvárnych denníkov.

Rozdiely sú. To, že Nový Čas je menej agresívny, je v podstate preto, lebo som to tak chcel. Nesmiete ľudí odradiť od kupovania a preto to noviny nesmú prestreliť. A chcem to tak robiť aj v Česku. Noviny by nemali prominentov dehonestovať, ani sme to nikdy nechceli. Je pravda, že konkurencia vás núti pritvrdzovať. Nakoniec sa to však môže obrátiť proti nej.

Pôsobil Nový Čas do septembra tohto roku, kedy vstúpil na trh Plus 1 deň, bez reálnej konkurencie?

Nie. Ja chcem totiž všetkých čitateľov. A preto tu konkurencia vždy aj bola. A preto je pre Nový Čas konkurenciou aj Pravda a Sme. Konkurenčné prostredie tu už funguje.

Sú Sme a Pravda skutočne konkurenciou pre bulvárny denník? Píšu ináč, vyzerajú ináč, hlásia sa k iným hodnotám. V čom im vie Nový Čas konkurovať?

Tým najzákladnejším – informáciami a ich podaním. Jednoducho obsahom a kvalitou.

Obsah mienkotvorných denníkov sa nedá v porovnaní s Novým Časom označiť za nekvalitný, čím to je, že ich vydavatelia majú neporovnateľne vyššie výdavky na marketing?

Spravodajstvo nemajú nekvalitné, ale nechcem im na druhej strane radiť. Pekným marketingovým nástrojom je cena, ktorá je pri Novom Čase nižšia. Sme a Pravda majú napriek tomu najdrahších čitateľov na trhu. Či sa im to oplatí, je už ich vec.

Drahých čitateľov bude mať ešte istý čas aj spomínaný nový konkurent od Spoločnosti 7 Plus, ktorý sa tiež veľmi často pripomína prostredníctvom reklamy v médiách.

V prvom rade je úplne „ujeté“, že kampaň začala deň pred spustením. Aj tak ale bude rozhodovať len jedno – kvalita novín, nič iné.

Môže sa Ringier spoliehať na lojalitu čitateľov Nového Času?

Dúfam. Všeobecne sa však dá povedať, že bulvár má najmenej lojálne publikum. Aj preto sa nedá povedať, že Nový Čas nemal marketing. O to dôležitejšie bude teraz snažiť sa udržať si čitateľov.

Musí mať novinár v bulvári zameraný na showbiznis nejaké špeciálne predpoklady?

Také isté ako novinár v každom inom médiu. Musí mu to myslieť a musí to chcieť robiť. To je všetko.

Ale bulvárni novinári predsa len často zasahujú do súkromia.

Kto ide do televízie, dobrovoľne sa zbavuje svojho súkromia. Bulvár sa určite nezaujíma o sústružníkov alebo oceliarov vo VSŽ. Ľudia vystupujúci v televízii, ktorí za to dostávajú peniaze, musia vedieť, že to je súčasť života.

Snažili ste sa hodnotovo usmerňovať Nový Čas?

Bulvár musí byť v prvom rade masový, ale išli sme už aj do vecí, ktoré také neboli. Mali sme napríklad kampane o vstupe do Európskej únie, proti rasizmu. Bulvár ale, samozrejme, nikdy nemôže ísť proti väčšine, lebo tá ho potom odmietne.

Prizná bývalý šéf najčítanejšieho slovenského denníka, že jeho noviny už aj klamali?

Nechcem povedať, že klamali. Určite sme sa dopustili chýb, nikto nie je neomylný. Aj my sme urobili chyby.

Nehovorím o chybách, ale o vymýšľaní faktov.

O zámernom výmyšľaní? Určite nie a bol by som proti tomu.