Noviny informovali ešte v roku 2011 na základe svedectiev a získaných fotografií o žúre sudcov, ktorý označili ako „zvrátený“ v súvislosti s tým, že hostí vítal právnik Tibor Péchy s modrými slúchadlami a maketou samopalu, čím mal nápadne pripomínať vraha Ľubomíra Harmana. Ten dva mesiace predtým v Devínskej Novej Vsi zavraždil sedem ľudí.

Vydavateľstvo Ringier Axel Springer žalovali za viacero článkov týkajúcich sa udalosti jednotliví účastníci večierka v bare, ako aj združenie Justičný Oskar. Požadované odškodné predstavovalo dovedna 1,8 milióna eur.

Na stranu vydavateľa Nového Času sa súdy postavili vo väčšine sporov, najďalej sa zatiaľ dostal prípad Ringier versus Daniel Hudák, v ktorom dali sudcovi Najvyššieho súd SR za pravdu okresný aj krajský súd.

Vydavateľstvo podalo vlani dovolanie na Najvyšší súd, ktorý ho však odmietol ako neprípustné. Ringier sa so sťažnosťou následne obrátil na Ústavný súd, ktorý podnet prijal a odložil vykonateľnosť rozsudku krajského súdu. Napokon 12. apríla tohto roka rozhodol, že boli porušené práva vydavateľstva, a tak prípad putuje naspäť krajskému súdu.

Ringier v tomto prípade poukazoval najmä na svoje ústavné právo na slobodu prejavu a slobodné rozširovanie informácií v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie. Obe sú definované aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa pôvodného rozsudku krajského súdu sa malo vydavateľstvo D. Hudákovi ospravedlniť na titulke Nového Času a zaslať mu text ospravedlnenia aj doporučenou zásielkou. Sudca okrem toho pôvodne žiadal zverejniť ospravedlnenie aj v ďalších celoplošných médiách aj tlačových agentúrach, čomu však nevyhovel ešte okresný súd.

D. Hudák, ale aj ďalší sudcovia, sa v žalobe na vydavateľa denníka opierajú najmä o to, že hodnotiaci úsudok, že išlo o „zvrhlý žúr“, vychádza z nepravdivého skutkového podkladu, a preto bola predmetná kritika neprimeraná. Ringier si naopak stojí za tým, že skutkové tvrdenia aj hodnotiace úsudky o stretnutí združenia Justičný Oskar boli vyjadrené na základe správania účastníkov.

Vydavateľstvo okrem Péchyho pobehovania s maketou samopalu a modrými slúchadlami upozorňuje aj na výber miesta stretnutia – bar Bonanno dekorovaný imitáciami zbraní, fotografií a iných vecí z „mafiánskeho“ prostredia, tanec účastníka stretnutia so soškou spravodlivosti, počas ktorého prítomní tlieskali, vulgárny prejav námestníka generálnej prokuratúry Ladislava Tichého smerom k ostatným hosťom či stanovy združenia Justičný Oskar zachytené vedľa makety samopalu s modrými slúchadlami.

Združenie ale odmieta, že by počas stretnutia došlo k udalosti či javu, s ktorým je dovolené spojiť expresívne a urážlivé slovné spojenia („zvrhlý žúr“ a jeho ekvivalenty). Podľa Justičného Oskara predostrel denník verejnosti niekoľko nepravdivých vyselektovaných a významovo „posunutých“ informácií zo súkromného stretnutia, ktoré neprimerane prirovnal k tragickému počinu strelca Ľ. Harmana.

Ringier zatiaľ nemusel platiť odškodné žiadnemu z účastníkov večierka. Súdy zamietli žaloby Štefana Comoreka, ktorého manželke patrí Bonanno, ako aj sudcov Milana Lipovského, Juraja Semana a Štefana Michálika. Všetci sa však voči rozsudkom odvolali. Okrem ospravedlnenia požadajú rovnako ako D. Hudák náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100-tisíc eur. 

Sudca Jozef Korduliak, ako aj právnik na dôchodku T. Péchy nezaplatili súdne poplatky a s Novým Časom sa napokon nešli súdiť. Žalobu v prípade podalo aj združenie Justičný Oskar, ktoré žiadalo za články ako náhradu škody od vydavateľstva milión eur.