Štyridstaťtriročného novinárov zatkla turecká polícia pred dvoma týždňami a od tej doby bol zadržiavaný bez toho, aby sa jeho prípadom zaoberal sudca.

V Turecku je od pokusu časti armády o puč z minulého leta možné zadržiavať podozrivých z terorizmu vo väzbe až dva týždne len z rozhodnutia polície.

Sudca sa do prípadu zapojil až v pondelok večer, keď rozhodol o vyšetrovacej väzbe pre D. Yücela. V tej môže byť podľa denníka Die Welt až päť rokov.

Turecké úrady D. Yücela podozrievajú z členstva v teroristickej organizácii a zo zneužitia dát. V prípade ide podľa všetkého o Yücelove správy o ministrovi energetiky Beratovi Albayrakovi, ktorý je Erdoganovým zaťom. Novinár pri nich využil aj súkromné e-maily ministra, ktoré publikovala skupina ľavicovo orientovaných hackerov.

Podobným spôsobom turecké úrady podľa neziskových organizácií i západných politikov postupujú proti celému radu kritikov, ktorí sú pre režim nepohodlní. Vďaka širokej definícii terorizmu, ktorej zmenu požaduje Európska únia, môžu zatknúť prakticky kohokoľvek.

Výbor na ochranu novinárov (CPJ) uvádza, že momentálne je v Turecku vo väzbe v súvislosti so svojou prácou vyše 80 novinárov, čo je viac než v akejkoľvek inej krajine.

Pomerne tvrdé slová volí aj nemecká vláda. Kancelárka Angela Merkelová (CDU) vo vyhlásení hovorila o horúcom rozhodnutí sudcu, ktoré ju sklamalo. „Toto opatrenie je neprimerane tvrdé, zvlášť, keď sa Deniz Yücel tureckej justícii dobrovoľne vydal,“ uviedla tiež A. Merkelová.

Nemecká vláda sa podľa nej bude zasadzovať o spravodlivé zaobchádzanie s D. Yücelom a bude veriť, že sa čoskoro dostane na slobodu. Minister spravodlivosti Heiko Maas (SPD) postup označil za úplne neprimeraný. Zatváranie ľubovoľných novinárov podľa neho nie je zlučiteľné s európskou predstavou štátu práva a slobody tlače.

Yücelov prípad môže podľa pozorovateľov ďalej zaťažiť už tak napäté vzťahy Berlína a Ankary, ktoré prechádzajú najťažšou krízou za desiatky rokov už od minulého roka. Vtedy napätie vzbudila na jednej strane rezolúcia Spolkového snemu o arménskej genocíde alebo satirická báseň o Erdoganovi, na druhej strane postup voči médiám a opozícii alebo zasahovanie Ankary do života nemeckých Turkov.