„Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sme očakávali, že štát bude hľadať spôsob, ako lepšie chrániť novinárov. Nestalo sa. Vládni politici s podporou ĽSNS, naopak, riešia iba to, ako chrániť seba. Preto je v parlamente návrh na zmenu tlačového zákona a zavedenie povinného práva na odpoveď aj pre politikov,“ píše sa v úvode vyhlásenia, ktoré podpísalo vyše 290 novinárov vrátane šéfredaktorov.

Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov chce novelou vrátiť dvojica poslancov za stranu Smer Dušan Jarjabek a Miroslav Číž. V tlačovom zákone už v minulosti zakotvené bolo – zaviedli ho v čase prvej vlády Roberta Fica. V roku 2011 bol zákon počas kabinetu Ivety Radičovej pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám.

Do tlačového zákona sa má dostať text v nasledovnom znení: „Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; právo na opravu týmto nie je dotknuté“.

Novinárska obec v stanovisku uvádza, že politici majú dostatok možností vyjadriť sa k témam, v ktorých v médiách vystupujú aj v súčasnosti aj bez práva na odpoveď. „Túto možnosť však často odmietajú a niektorým médiám na položené otázky vôbec neodpovedajú. V demokracii by politici nemali rozhodovať o obsahu médií,“ tvrdia.

Podľa signatárov teraz hrozí, že sa politici budú chcieť dodatočne vyjadrovať ku každému článku, ktorý o nich napíšu, a to aj vtedy, ak budú písať pravdu. „Budú chcieť noviny zaplaviť stanoviskami, ktoré nemusia sedieť s faktami,“ uviedli.

Parlament podľa zástupcov spomínaných médií schvaľuje novelu v atmosfére verbálnych útokov na novinárov, keď sú kritické médiá označované za nepriateľov štátu. „My novinári vyzývame poslancov, aby odmietli novelu tlačového zákona,“ znie záver stanoviska.

Voči zmenám v mediálnej legislatíve sa ohradil aj Slovenský syndikát novinárov (SSN). Taktiež vyzvala politikov, aby nepokračovali „v účelovej zmene, ktorej zmyslom je odmietnuť a zabrzdiť proces týkajúci sa prestavby uvedeného zákona za účasti relevantných skupín“.

„Slovenský syndikát novinárov ako aj ďalšie organizácie so svojimi zástupcami pracujú na doplnení a zmene uvedeného zákona, a to najmä z pohľadu dotknutých právnických a fyzických osôb,“ informuje SSN.

Akákoľvek aktivita, najmä ak je účelovo vedená zo strany Národnej rady, je v danom období ignorovaním akýchkoľvek snáh, ktoré na ministerstve kultúry prebiehajú. „Nerešpektovaním základných princípov partnerstva sa tak predkladatelia novely zákona stavajú do pozície prezentujúcej politickú nadvládu nad úsilím dosiahnuť konsenzus zúčastnených strán,“ dodal Syndikát vo svojej reakcii.

Asociácia vydavateľov tlače (AVT) vydala k tejto veci stanovisko koncom januára. Rovnako ako novinári novelu tlačového zákona odmieta a tvrdí, že ide o prejav egoizmu a účelovej snahy obmedziť základné práva obyvateľov Slovenska zo strany niektorých politikov.

„Nevieme o žiadnom prípade, kedy by politik nedostal relevantný priestor na reakciu. Naopak, časté sú prípady, kedy politici nie sú ochotní odpovedať ani na tie otázky, ktoré dostanú, pričom nezriedka ide o vysokých štátnych funkcionárov a predstaviteľov Smeru,“ tvrdí vo vyhlásení Asociácia. K výzve sa pridal aj Medzinárodný novinársky inštitút (IPI).