J. Kozák sa vo svojom výstupe pred zástupcami médií dotkol viacerých problematických tém, ktoré podľa neho so slovenským futbalom súvisia. Medzi nimi bola aj práca novinárov. Tá vraj samotnému športu často škodí.
Menovite spomenul redaktora denníka Šport Miroslava Hašana, ktorý je dlhoročne súčasťou futbalového oddelenia tohto média.
„Pre mnohých z vás mladých je vzor. Rýchlo od neho utekajte. Ľudia, majte svoj názor. Je to jeden potkan, ktorý tak škodí futbalu, že to nemá obdoby,“ zneli slová bývalého trénera na adresu M. Hašana.
Chrlil obvinenia
Okrem toho ho J. Kozák obvinil, že spolupracuje s Branislavom Jašurekom, ktorý je futbalovým agentom hráčov ako Stanislav Lobotka či Samuel Mráz.
„Jeho úlohou je písať dobre o hráčoch, ktorých zastupuje, aby ich potom predávali. Povedal by som ‚x‘ prípadov, ale nechcem. Rok a pol nadáva na Hubočana, vymýšľa si, len aby tam presadil svojho hráča. Zaslúži si Hubočan, aby ho tak kritizoval? Nech robí novinára, ale nie takéto veci. Nie je objektívny,“ uviedol J. Kozák s tým, že kritika zo strany novinárov je vítaná iba vtedy, ak je objektívna.
Video z tlačovky J. Kozáka (ďalšie časti na FB stránke SFZ):
Denník Šport reagoval na tvrdú kritiku stanoviskom samotného vydavateľstva, ktoré uverejnil na stránkach piatkového vydania.
„Jeden z redaktorov denníka Šport bol nazvaný potkanom a v niekoľkominútovom monológu obvinený zo zaujatosti motivovanej niečím iným, ako osobným a odborným názorom,“ uviedol v stanovisku vydavateľstva Šport Press jeho riaditeľ Marian Zima. Slová J. Kozáka podľa neho prekročili hranicu, keď by sa ešte mohli brať ako útok na jednotlivca. Zároveň dodal, že denník ako jeden zo signatárov Etického kódexu novinára hlása nulovú toleranciu voči takýmto praktikám a v prípade dokázania spomínaného konania by postupoval veľmi striktne.
M. Zima pripomenul, že pôsobenie J. Kozáka na poste reprezentačného trénera bolo nepochybne úspešné a za hodnotový prístup mu patrí uznanie. Nemení to však nič na skutočnosti, že slovné útoky považuje za neadekvátne.
Novinár napísal odpoveď v denníku
Denník uverejnil aj komentár spomínaného redaktora. M. Hašan v článku s názvom Poľutovaniahodné rekapituluje, kto všetko si počas tlačovky J. Kozáka odniesol kritiku.
„Tak, čo tu máme ďalej? Médiá. Výpad musí smerovať na toho, kto má názor. Však kritizovať môžete, kritika ma posúva, rešpektujem váš názor. Ale len vtedy, keď je taký ako môj. V opačnom prípade to je akt vyhlásenia vojny. Vtedy treba sekať a rúbať,“ píše v príspevku M. Hašan.
Dodal tiež, že výstup bývalého kouča bol majstrovským dielom. „Neodohralo sa však na pôde Slovenského národného divadla a nešlo o hru s názvom Delírium. Stalo sa na oficiálnej akcii Slovenského futbalového zväzu, kde tréner Ján Kozák česal svoje memoáre, ako sa mu práve chcelo. Škoda, že účes bol šitý iba na falošnú parochňu,“ uzavrel.
Celé znenie komentára M. Hašana
Štvrtkové vystúpenie Jána Kozáka na tlačovej konferencii Slovenského futbalového zväzu bolo veľmi nešťastné. Škoda pre neho.
Mohol odísť s gráciou, ako človek s rozmerom. Váha slova je obrovská. Kto sa s ním podujme verejne narábať, mal by to vedieť. Kto to nevie, nemal by verejne vystupovať. Kto vystupuje a nevie, vzbudzuje ľútosť. Nie rešpekt, po ktorom tak prahne.
Ján Kozák na svojej poslednej tlačovej konferencii v sídle SFZ otvoril viacero tém. Okrem toho, že objasnil dôvody svojej rezignácie z postu hlavného trénera slovenskej reprezentácie, naznačil, že veľký vplyv na zväze majú zástupcovia MŠK Žilina. Vyjadril sa i na tému športových novinárov, obzvlášť na adresu Miroslava Hašana z denníka Šport, ktorý podľa neho škodí nášmu futbalu.
Dojmy, pocity a predstavy. Všetci ich máme. Nie každý na základe nich šermuje okolo seba kordom namočeným v jede vlastnej žlči. A podľa ľubovôle bodá, ako sa mu zachce. S pokrikom na perách, ja rozhodnem, kto bude môj terč. Alkoholické eskapády a iné radovánky mužstva z minulosti zamlčím, po Česku budem ťať. Všetko čo je žlto-zelené, rozsekám bezohľadne na kúsky. Noví kandidáti na trénera, sťatí. Musím predsa ochrániť svojich. Že som to mal urobiť predtým, než som odstúpil, to mi nedošlo.
Ako k tomu mohlo prísť? Veď všetko som robil najlepšie. Vyberal som si iba hráčov, ktorí boli vzory. Síce to nesedí, ale Pandorinu skrinku týmto smerom radšej neotvárajme, pretože zdemolované veci hotela v Luxembursku by vyzneli ako chrípka. Príkladne sme reprezentovali na Eure, najmä sústredenie pred Nemeckom bolo intenzívne. Niektorým sa z neho hlava točila ešte aj na trávniku. Len keby ten Stoch, sám jediný, nepil. Toho som už ale dobodal.
Tak, čo tu máme ďalej? Médiá. Výpad musí smerovať, na toho, kto má názor. Však kritizovať môžete, kritika ma posúva, rešpektujem váš názor. Ale len vtedy, keď je taký ako môj. V opačnom prípade to je akt vyhlásenia vojny. Vtedy treba sekať a rúbať. Na európskom šampionáte proti Anglicku sme hrali dobre, s Nemcami ešte lepšie. To len ľudia sú mediálne oblbnutí a nevedia oceniť kvalifikačné nominácie s Kubíkom a spol. či zúfalsto z Ľubľany. Následne zavolám hráčov, ktorých som stvoril. Škriniara a Dúbravku. Keby nie mňa, prvý by bol zabudnutý v Sampdorii Janov a druhý v Sparte. Ich výkony, či už v kluboch alebo reprezentácii, sú nič v porovnaní s tým, že som ich postavil. Možno neskoro, ako chlapcov z Hapalovej „dvadsaťjednotky“, ale to si nikto nevšimne. Iba potkan či škodca. Ešte má tú drzosť slobodne škriabať do novín. Vo svete neslýchané, tam keď sa prehráva, škrabáci mne podobných nemôžu hrýzť. V demokracii majú prikázané ich obdivovať. Ále čo, toho rozštvrtím tiež.
Majstrovské dielo. Neodohralo sa však na pôde Slovenského národného divadla a nešlo o hru s názvom Delírium. Stalo sa na oficiálnej akcii Slovenského futbalového zväzu, kde tréner Ján Kozák česal svoje memoáre, ako sa mu práve chcelo. Škoda, že účes bol šitý iba na falošnú parochňu.
