Ako prví sa k dokumentom dostali reportéri nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung, ktorí sa ale rozhodli spolupracovať s kolegami, pretože spracovanie 2,6 terabajtu dát čiže viac ako 11,5 milióna jednotlivých listín bolo nad ich sily. Teraz opísali svoju ročnú anabázu a to, ako prebiehali rozsiahle rešerše materiálu a jeho overovanie.
Neznámy zdroj kontaktoval novinára Süddeutsche Zeitung s ponukou dokumentov známej právnickej kancelárie Mossack Fonseca, ktorá svojim klientom ponúka, ako sa pomocou zakladanie firiem v daňových rajoch čo najefektívnejšie vyhnúť plateniu daní či legalizovať zisky z nelegálnej činnosti.
Pôvodne išlo len o malé množstvo materiálov, objem dát ale postupne narastal až na 2,6 terabajtu, čo je vôbec najväčší únik dokumentov, s ktorým kedy mali novinári do činenia.
Pre porovnanie: napríklad únik diplomatických depeší zverejnených serverom Wikileaks v roku 2010 mal objem 1,7 gigabajtov, teda takmer tritisíckrát menej. Nedávna aféra okolo daňových dohôd firiem s Luxemburskom zvaná Luxleaks, na ktorej odhalení sa v roku 2014 rovnako podieľalo medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ), sa zakladala na štyroch gigabajtoch dát.
Uniknuté informácie pochádzajú z obdobia viac ako troch desiatok rokov: tie najstaršie sú zo 70. rokov minulého storočia, tie najčerstvejšie zo začiatku tohto roka. Konkrétne ide najmä o dokumenty vo formáte PDF, e-maily a obsah firemných databáz. Roztriedené sú podľa jednotlivých firiem, ktoré právna kancelária na želanie svojich klientov zakladala.
Zložka každej konkrétnej schránkové firmy obsahuje všetky súvisiace materiály - zmluvy, príslušnú korešpondenciu či ďalšie naskenované dokumenty. Väčšinou ide o tisíce strán.
Práve kvôli obrovskému rozsahu materiálu nemeckí novinári zapojili do práce ICIJ a jeho prostredníctvom potom kolegov z mnohých krajín vrátane Británie, Francúzska, Rakúska či Argentíny.
Ich prvou úlohou bolo dokumenty digitalizovať pomocou metódy optického rozpoznávania znakov, ktoré umožňuje fulltextové vyhľadávanie pomocou variabilne nastaviteľných algoritmov. Oveľa ťažší bol následný krok: preveriť jednotlivé firmy a osoby, ktoré v nich figurujú.
Z vyhľadávania sa zistilo, že schránkové spoločnosti zakladali alebo využívali stovky známych osobností svetového biznisu, politikov, športovcov či celebrít, obyčajné vlastníctvo takej firmy ale automaticky neznamená porušenie zákona. Tým môže byť napríklad jej konkrétne využitie na účely prania špinavých peňazí či daňové úniky.
Pre takéto tvrdenie je však potrebné starostlivo vysledovať finančné toky a zistiť koncového majiteľa spoločností, čo je však často problém, pretože tí sa nechávajú zastupovať právnikmi, bankami či prostredníkmi.
Táto úloha tak zrejme pripadne vyšetrovacím orgánom jednotlivých krajín, z ktorých niektoré už začali konať. Týka sa to napríklad Panamy, kde kancelária Mossack Fonseca sídli, alebo Austrálie.
