Žalobu na Šport Press, vydavateľa denníka, podal ešte v roku 2010 vtedajší tréner prešovských hádzanárov Rastislav Trtík.
V komentári s nadpisom „Páni Chmeliar a Trtík, kto vám dal právo?“ (Miloslav Chmeliar je majiteľ klubu, pozn. red.) označil šéfredaktor Zdeno Simonides trénera Tatrana „šašom“. „Nie je azda tréner, ktorý prikáže svojmu mužstvu prehrať a ktorý sám počas zápasu robí všetko pre to, aby sa tak stalo, skutočne šašom?“ pýtal sa v príspevku.
Rastislav Trtík zažaloval vydavateľa Športu po zverejnení článku Zdroj: SITA
O českom koučovi ďalej napísal, že keď skončí v Prešove, v inom klube si už „neškrtne“. „Kto už môže mať záujem o človeka, ktorý vo svojej márnomyseľnosti pre malichernosť zapredá vlastné farby?“ položil ďalšiu otázku šéfredaktor denníka.
Na adresu trénera tiež uviedol, že je „človek malý nielen vzrastom, ale aj duchom, navyše s mäkkou chrbticou“.
Za výroky v článku žiadal R. Trtík zverejnenie ospravedlnenia v Športe a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7-tisíc eur plus trovy konania.
Prípad stále nie je uzavretý
Po skoro piatich rokoch spor nie je uzavretý, Ústavný súd SR prijal 9. marca sťažnosť Šport Pressu, ktorý namieta porušenie základného práva na slobodu prejavu. Okresný aj krajský súd totiž v spore dali v rozsudkoch z roku 2012 respektíve 2014 za pravdu R. Trtíkovi.
Šport mal zverejniť ospravedlnenie do 30 dní od pôvodného rozhodnutia okresného súdu, no nestalo sa tak. Vydavateľstvo sa odvolalo. Krajský súd zrušil vlani v marci rozhodnutie o nutnosti preplatiť trovy konania, potvrdil však vecnú správnosť rozsudku a postavil sa na stranu hádzanárskeho trénera.
Rok po rozsudku spor pokračuje, keď ústavný súd sťažnosť prijal a posunul ju na ďalšie konanie. Šport Press ani autor textu Z. Simonides sa k veci nevyjadrili.
Šport Press sa k sporu nevyjadruje, vec dal na ústavný súd Zdroj: Maňo Štrauch
Akú mieru kritiky musí zniesť tréner
Spor má dve roviny – faktografické chyby v články a invektívy na adresu trénera, ktoré podľa neho zasiahli do jeho osobnostných práv.
Podstatou súdneho sporu je aj otázka, akú mieru kritiky musí prijať tréner športového tímu. Šport Press na súde tvrdil, že osoba verejne činná a známa musí zniesť viac než súkromná osoba.
„Realizáciou tohto svojho práva ale vydavateľ nesmie zverejňovať informácie nepravdivé, skresľujúce, neúplné a zavádzajúce,“ oponovala podľa rozsudku krajského súdu protistrana.
Faktografickú chybu v článku o pôsobení R. Trtíka v zahraničí, na ktorú tréner poukázal, Šport Press pripustil.
Trénerovi však viac prekážali spomínané obvinenia, ktoré sa mali dotknúť jeho „občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, vážnosti v spoločnosti v rámci súkromného aj profesijného života a ohroziť postavenie a uplatnenie v spoločnosti“.
Výrok o mäkkej chrbtici či malom duchu označil za urážajúce, zosmiešňujúce a ponižujúce, článok Športu sa podľa neho zaoberal dehonestáciou jeho osoby, a nie kritikou jeho činnosti ako trénera.
Cieľom športovcov nemá byť prehra, argumentuje denník
Pokiaľ ide o tvrdenia o úmyselnej prehre Prešovčanov, športový denník podľa R. Trtíka nedokázal svoje tvrdenia a ani neuviedol, z čoho vyplýva, že svojim hráčom prikázal prehrať.
„Okrem toho, že žalovaná strana neopísala pravdivo rozhodujúce skutky, celý skutkový dej opísala takým spôsobom, že čitateľovi neumožňuje z jeho opisu urobiť si vlastný úsudok,“ konštatuje sa v stanovisku právneho zástupcu trénera, podľa ktorého článok nedáva možnosť uvažovať o postupe trénera, či išlo z jeho strany o hernú taktiku, ale navodzuje dojem, že tréner zápas predal.
Prešov a ŠKP sa stretli v roku 2010 v semifinále extraligy Zdroj: SITA
Šport oponuje argumentom, že nie je rozhodujúce, či išlo o taktiku pred play off, rozhodujúca mala byť samotná prehra, ako aj profesijné zlyhanie hráčov a trénera. „Ak by totiž mali byť cieľom rôznych športových klubov prehry, potom by bola zbytočná akákoľvek forma súťaže,“ tvrdí vydavateľstvo.
Šport Press ďalej upozornil, že zverejnený článok je vyjadrením názoru autora. V tejto súvislosti zdôraznilo vydavateľstvo jeho základné práva na slobodu názoru a slova.
Športový denník takisto pripomenul, že voči R. Trítkovi nemá redakcia negatívny vzťah ani záujem jeho meno dehonestovať, o čom mali svedčať aj články z minulosti.
Čo predchádzalo kritickému komentáru
Komentár zo Športu sa týkal situácie, ktorá v športových kruhoch pútala pozornosť. Viacnásobný hádzanársky majster z Prešova vtedy doma prehral v poslednom kole základnej časti s bratislavským ŠKP 37:40, hoci predtým v 27 dueloch celej sezóny nepoznal príchuť porážky.
Vďaka bodovému zisku postúpil do semifinále play off práve ŠKP na úkor iného tímu – Považskej Bystrice. Považanom sa podľa domnienok mali týmto spôsobom Prešovčania pomstiť za nevhodné správanie počas vzájomného duelu hraného o niekoľko týždňov skôr. Trénera R. Trtíka aj majiteľa M. Chmelára mali v Považskej Bystrici vo VIP priestoroch urážať.
R. Trtík vylúčil, že by tímu prikázal prehrať. Prešovčania tvrdili, že v tabuľke mali istú pozíciu, a preto dali v inkriminovanom zápase príležitosť aj hráčom z druhého sledu. Malo ísť o taktiku pred play off, pred ktorým si mali kľúčoví hráči tímu oddýchnuť.
Šport takúto interpretáciu neprijal, duel Prešova s ŠKP označil za trápne divadlo. „Kto dal Chmeliarovi a Trtíkovi právo takýmto spôsobom pošpiniť meno slávneho klubu s takmer šesťdesiatročnou tradíciou, za zeleno-biele farby ktorého sa v minulosti bili aj majstri sveta a olympijskí medailisti? Kto im dal právo znemožniť hráčov Tatrana, väčšina z ktorých sú slušní ľudia s fér vzťahom k športu? Kto im dal právo vziať viacerým mladým chlapcom, ktorí museli v sobotu šaškovať na ihrisku, ilúzie o čistote športu? Kto im dal právo napľuť do tváre stovkám čestných a verných fanúšikov, ktorí stáli a stoja za Tatranom v dobrom i zlom? A ako sa im môžu pozrieť do očí po tom, čo od nich navyše bez hanby vyberali vstupné na vopred zrežírovanú frašku?“ písal Z. Simonides vo svojom komentári, ktorý bol reakciou na spomínané udalosti.
