Sťažnosť Šport Pressu prijal ústavný súd vlani v marci, trojčlenný senát s predsedom Rudolfom Tkáčikom v posledný februárový deň rozhodol v prospech vydavateľstva.
Súd konštatoval, že boli okrem iného porušené práva Šport Presu na slobodu prejavu a slobodu rozširovania informácií. Krajský súd tak má uhradiť trovy konania právnemu zástupcovi vydavateľstva a vo veci bude rozhodovať nanovo.
Spor sa týka ešte článku z apríla 2010, v ktorom šéfredaktor Športu Zdeno Simonides v komentári pranieroval postup hádzanárov Prešova a ich trénera R. Trtíka. Podľa denníka jeho tím naschvál prehral súťažný zápas – preto, aby do play off postúpil bratislavský ŠKP na úkor Považskej Bystrice, s ktorou mali Prešovčania počas vzájomného zápasu v sezóne konflikt. R.Trtík oponoval, že nešlo o úmyselnú prehru, ale taktiku pred play off.
Z. Simonides v hodnotení počínania trénera, ktorý mal zverencom naordinovať, aby ligový zápas „pustili“, označil R. Trtíka za „šaša“ a „človeka malého nielen vzrastom, ale aj duchom, navyše s mäkkou chrbticou“.
Za výroky žiadal český tréner ospravedlnenie v denníku, ako aj nemajetkovú ujmu 7-tisíc eur. Za pravdu mu v rozsudkoch dali okresný aj krajský súd. Vývoj prípadu však zmenil ústavný súd.
Vyššia inštancia sa tak nestotožnila s tým, že by zverejnený komentár zasiahol do Trtíkovej občianskej cti, ľudskej dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti v rámci súkromného aj profesijného života, ako sa uvádzalo v žalobe.
Rastislav Trtík zažaloval vydavateľa Športu po zverejnení článku Zdroj: SITA
Naopak, súd uprednostnil slobodu prejavu, na ktorú poukazoval aj Šport Press. Upozorňoval totiž, že išlo o komentatívny text, v ktorom autor vyjadroval svoj názor. Športový tréner ako verejne činná osoba má podľa vydavateľstva zároveň znášať väčšiu mieru kritiky ako súkromná osoba.
K skutkovej podstate prípadu vydavateľstvo argumentovalo tým, že Prešovčania – hráči aj tréneri – sa dopustili profesijné zlyhania.
„Ak by totiž mali byť cieľom rôznych športových klubov prehry, potom by bola zbytočná akákoľvek forma súťaže,“ uvádzal Šport Press v rámci súdneho sporu.
Protistrana naopak upozorňovala na faktografické chyby v texte, trénerovi prekážali aj spomínané invektívy - zmienky o mäkkej chrbtici či malom duchu označil za urážajúce, zosmiešňujúce a ponižujúce. Zároveň tvrdí, že článok Športu sa zaoberal dehonestáciou jeho osoby, a nie kritikou jeho činnosti ako trénera.
