Spolumajiteľ Petit Pressu má dosť peňazí na to, aby kúpil podiel od Nemcov

Podnik vydáva okrem denníka Sme aj maďarsky písaný denník Új Szó, regionálne noviny Korzár, týždenníky Vasárnap a My, a bezplatné schránkové noviny Echo. Vydavateľstvo má aj vlastnú tlačiareň v Petržalke, ktorá predvlani prešla modernizáciou.

Vlani malo vydavateľstvo hrubý zisk 762-tisíc eur pri tržbách 25,4 milióna eur. Pätnásťmiliónová ponuka za polovicu vydavateľstva by teda predstavovala tri pätiny jeho ročných tržieb alebo dvadsaťnásobok hrubého zisku.

„Nebudeme komentovať žiadnu špekuláciu, my M. Motejlka neinformujeme,“ reagoval hovorca Penty Martin Danko na otázku Mediálne.sk, či sa skutočne dohodli na cene za podiel v Petit Presse. Penta nepotvrdila ani záujem o Petit Press. Otázky o odpredaji svojho podielu nekomentuje ani nemecký akcionár.

Prípadný predaj podielu Rheinisch-Bergische môže ešte stopnúť Prvá slovenská investičná skupina podnikateľov Petra Vajdu a Václava Foglara, ktorá vlastní druhú polovicu Petit Pressu a na nemecké akcie má predkupné právo.

Denník Sme na webe cituje generálneho riaditeľa Petit Pressu Alexeja Fulmeka, ktorý opätovne pripomenul predkupné právo skupiny okolo P. Vajdu na nemecké akcie. „Verím, že si [toto právo] uplatní,“ povedal A. Fulmek: „Nemôžem potvrdiť, že by Rheinisch-Bergische uzatvorilo predbežnú dohodu s Pentou,“ dodal.

Vajdova firma má dostatok peňazí

Podnikateľská skupina P. Vajdu, ktorá už polovicu Petit Pressu vlastní, môže akcie kúpiť za cenu rovnakú alebo vyššiu, akú ponúkne potenciálny záujemca. Tak znie podľa informácií Mediálne.sk akcionárska dohoda medzi Prvou slovenskou investičnou skupinou a nemeckým vydavateľstvom Rheinisch-Bergische.

Prvú slovenskú investičnú skupinu ovláda skupina okolo Petra Vajdu cez českú akciovku Proxy – Finance. Tá je jediným akcionárom. Jej „palebná sila“ je síce o poznanie menšia ako Penty, no podľa zverejnených účtovných výkazov teoreticky má dosť peňazí, aby ponúkla, prípadne prevýšila spomínanú ponuku Penty, aj bez toho, aby si na to musela požičať.

Výkazy ukazujú, že Proxy – Finance je len mierne zadlžená, dlhodobé a krátkodobé záväzky nemajú hodnotu ani len štvrtiny jej majetku. V podniku navyše bol naakumulovaný nerozdelený zisk za 47,2 mil. eur. Po dohode akcionárov sa dá použiť na investície. Proxy – Finance vlani vykázala hrubý zisk 238,7 milióna korún (8,7 mil. eur), väčšina tržieb prichádzala do firmy z obchodov s cennými papiermi či pohľadávkami.

Spoločnosť mala k 31. decembru 2013 na účtoch hotovosť 3,7 mil. eur, ktorú dopĺňali krátkodobé cenné papiere v hodnote 10,8 mil. eur. Tieto cenné papiere môže firma okamžite predať.

„Proxy – Finance disponuje dostatočnou likviditou, nemusela by si teda ani požičiavať a transakciu by vedela zaplatiť z ‚vlastného vrecka‘,“ povedal Mediálne.sk bankár, ktorý si preštudoval účtovné výkazy firmy P. Vajdu. „Údajná cena za 50-percentný podiel Petit Pressu sa rovná približne dvojročnému zisku Proxy – Finance, s výhradou obvyklej bankovej analýzy a neočakávaných prekvapení, ktoré na prvý pohľad nevidieť, firma vykazuje veľmi dobrú bonitu a nemala by mať problém si túto sumu ani požičať, keby ju nezaplatila z vlastných prostriedkov,“ dodal bankár.

Môže aj úplne vycúvať

Otázka je, či P. Vajda Petit Press ovládnuť chce a či o tom presvedčí aj svojich partnerov. Kým investor ako Penta by mohol vydavateľstvo začleniť do novej veľkej skupiny médií, Petit Press je síce trojkou na printovom trhu, no hlavným motorom rastu sú online tržby Sme.sk, ktoré stále nedokážu nahradiť pokles tržieb v printovom segmente. Celkové tržby Petit Pressu vlani klesli o 6,5 percenta na 25 miliónov eur.

Potenciálny kupca podielu Nemcov by musel zvažovať aj to, či chce investovať do firmy, v ktorej by mu nepatril kontrolný, ale iba rovný 50-percentný podiel. To môže viesť ku konfliktom v základnom smerovaní spoločnosti, na ktorom by sa obaja partneri museli vždy zhodnúť.

P. Vajda môže zvažovať aj alternatívu úplného vycúvania z Petit Pressu. Akcionárske dohody totiž bežne obsahujú aj „tag-along right,“ v tomto prípade by išlo o právo skupiny okolo P. Vajdu predať podiel za rovnakých podmienok (a cenu), za ktorú svoj podiel predáva Rheinisch-Bergische.

S P. Vajdom sa Mediálne.sk opakovane nepodarilo spojiť. Naposledy komentoval predaj Petit Pressu začiatkom roka 2013 v rozhovore pre Sme. Na otázku, či hodlá svoj podiel niekedy predať, odpovedal nie. „Je to aj moje dieťa a vôľu a chuť predávať ho nemám,“ povedal podnikateľ. Bolo to v čase, keď sa o kúpu 50-percentného balíka akcií od Nemcov zaujímal podnikateľ a súčasný český minister financií Andrej Babiš.

Protimonopolný úrad zaujíma len trh s inzerciou

Keby P. Vajda nemecké akcie nakoniec nekúpil a Rheinisch-Bergische by ich skutočne predala Pente, ako to tvrdí server Motejlek.com, transakciu by pravdepodobne musel posúdiť Protimonopolný úrad (PMÚ).

Partner Penty Jaroslav Haščák ubezpečil, že médiá budú nakupovať na priamo. Trend Holding a 7 Plus kúpili cez „spolupracujúcu“ holandskú firmu vytvorenú pre tento účel, no podľa J. Haščáka ide len o dočasný stav a vydavateľstvá zahrnú pod nový mediálny dom, ktorý bude priamo vlastniť Penta. „Aj pri prípadných ďalších nákupoch sa k nim budeme otvorene hlásiť a buď nám ich Protimonopolný úrad schváli, alebo nie,“ povedal nedávno.

Prebratie 50 percent Petit Pressu firmou, ktorá už médiá vlastní, by PMÚ pravdepodobne posudzoval, pretože vlani mal Petit Press tržby 25,4 milióna eur a konsolidované tržby Penty boli 4,4 miliardy eur (2012). Zákon hovorí, že pokiaľ má investor tržby vyššie ako 46 miliónov eur a preberaný podnik vyššie ako 14 miliónov eur, musí transakciu odobriť PMÚ.

Teoreticky, v prípade Penty ako nového majiteľa by úrad pri posudzovaní transakcie zohľadňoval, že skupina už ovláda (respektíve čoskoro bude ovládať) vydavateľstvá 7 Plus a Trend Holding. Pri preverovaní transakcie by na druhej strane riešil aj to, aký podiel má nový investor a ako znie akcionárska dohoda, čiže čo všetko vie jedna strana presadiť bez druhého akcionára v manažmente vydavateľstva.

PMÚ mediálne obchody posudzuje spravidla len z pohľadu biznisu, nerieši otázku plurality vlastníkov s ohľadom na zásah médií v spoločnosti, ako to funguje v niektorých európskych krajinách. Napríklad v roku 2005, keď Pavol Rusko predal televíziu Markíza mediálnej skupine CME, riešil PMÚ len dopady transakcie na trh televízneho vysielania a predaja reklamného priestoru. Je pravdepodobné, že aj v prípade, ak by sa pod jedným vlastníkom sústredili aktivity Petit Pressu, 7 Plus (ku ktorému patrí aj skupina portálov Atlas a Centrum) a Trend Holdingu (prípadne ďalších médií), bude PMÚ posudzovať najmä dopady na trh s reklamným priestorom.

Pri novinách tak bude posudzovať, či Penta prevzatím dvoch veľkých vydavateľstiev získava takú moc vyjednávať so zadávateľmi reklamy, že by im mohla diktovať podmienky. Vážil by pritom, či riziká zo spojenia troch vydavateľstiev pod Pentou sa vyrovnajú inzertným možnostiam, ktoré sa ponúkajú vo vydavateľstvách Ringier Axel Springer (Nový Čas), Perex (denník Pravda) a Ecopress (Hospodárske noviny). Ako hlavný konkurent je v tomto ohľade Ringier Axel Springer, najväčšie vydavateľstvo na Slovensku, ktoré vlastní väčšinový podiel v slovenskej internetovej jednotke Azet.

Firmy na kľúč

Motejlek.com v piatok okrem dohody medzi Pentou a Nemcami na cene podielu v Petit Presse informoval aj o tom, za koľko mala Penta prevziať vydavateľstvá Trend Holding a 7 Plus. Akvizícia spoločností Trend Holding mala finančníkov vyjsť na tri milióny eur, nákup vydavateľa denníka Plus Jeden deň, časopisu Plus 7 dní a prevádzkovateľa portálov Atlas.sk a Centrum.sk na 17 miliónov eur.

Pri týchto číslach by kúpna cena za spoločnosti Trend Holding a Trend Representative predstavovala dve pätiny ich vlaňajších tržieb alebo sedemnásťnásobok hrubého zisku. V prípade vydavateľstva 7 Plus by predstavovala kúpna cena tri pätiny vlaňajších tržieb. Ide teda o podobnú sumu, ako Penta podľa M. Motejlka údajne ponúka len za polovicu Petit Pressu (podľa servera spomínaných 15 mil. eur).

Penta kúpila len vydavateľstvo 7 Plus spolu so skupinou Centrum. Administratívna budova v bratislavskej Petržalke ostala dovtedajším majiteľom vydavateľstva, hoci Penta sa podľa J. Haščáka pokúša rokovať aj o kúpe tejto nehnuteľnosti.

Prevzatie vydavateľstiev Trend Holding a 7 Plus oznámila Penta 3. septembra. Zmena majiteľa nastala oficiálne o desať dní neskôr, kedy podiely vo vydavateľstvách prešli na eseročky Media TPR a Media TPH. Jediným spoločníkom oboch firiem je holandská spoločnosť V3 Media Holdings.

Pred dvomi týždňami J. Haščák povedal, že V3 Media nepatrí priamo Pente, ale Penta túto spoločnosť financuje. „Cieľový stav je taký, že budeme priamo vlastniť Trend Holding aj 7 Plus,“ tvrdí.

V3 Media Holdings bola podľa výpisu z holandského obchodného registra založená 11. augusta 2014, teda v čase finalizácie kontraktu s dovtedajšími majiteľmi vydavateľstiev. Jej základné imanie je 100 eur, kto je jej majiteľom, výpis z registra neprezrádza. Podpisové práva patria právnikovi Robertovi Victorovi van Beemenu, ktorý sa narodil v indonézskej Jakarte. Na webe sa dá dohľadať, že vlastní firmu Portland Partners, ktorá sa zaoberá zakladaním firiem na kľúč a ich správou.