Vlani bolo Slovensko v rebríčku na 17. mieste, keď medziročne kleslo o päť miest. Tentoraz je pokles dvojnásobný. Výsledok je pre Slovensko najhorší od roku 2010, keď bolo na 35. mieste. Napriek poklesu sme na tom ale stále najlepšie spomedzi krajín V4.
V hodnotení Slovenska pripomínajú RSF predovšetkým februárovú vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky a následnú politickú krízu v krajine, ktorá viedla k demisii premiéra Roberta Fica. Expremiér a ďalší politici podľa RSF často nevyberavo slovne útočili na médiá. Reportéri bez hraníc pripomínajú aj skorší Ficov výrok na adresu novinárov, ktorých nazval „špinavé protislovenské prostitútky“.
Na Slovensku podľa RSF neexistuje solídna inštitúcia, ktorá by novinárov chránila, žurnalisti sú terčom zastrašovania, je na nich vyvíjaný tlak a po vražde J. Kuciaka sa znovu objavila otázka týkajúca sa ich bezpečnosti. Organizácia pripomína aj skoršie nevyjasnené zmiznutia novinárov Paľa Rýpala a Miroslava Pejka.
RSF spomínajú aj RTVS, ktorá sa podľa nich v predošlých rokoch stala symbolom novinárskej integrity, ale „teraz je takisto ohrozená“. Ilustrujú to aj na príklade zastavenia relácie Reportéri.
Organizácia v hodnotení Slovenska každoročne poukazuje aj na legislatívu, ktorá politikom umožňuje využívať právo na odpoveď a stanovuje vysoké tresty za ohováranie, ktorých horná hranica je až osem rokov, čo politici využívajú na početné súdne spory a zastrašovanie novinárov a vydavateľov.
Čechov zrazili Zeman aj Babiš
Ešte o niečo výraznejšie ako Slovensko klesli v rebríčku Česi, ktorí sa prepadli o 11 miest na 34. priečku.
„Neviete si predstaviť šéfa demokratického štátu, ako máva zbraňou pred novinármi? A predsa presne to urobil prezident Českej republiky Miloš Zeman, keď uprostred tlačovej konferencie v októbri 2017 vytiahol maketu kalašnikova s nápisom ‚na novinárov‘,“ píšu RSF v hodnotení Česka s odkazom na udalosť, ktorá sa stala počas Zemanovej návštevy Plzenského kraja.
Index slobody tlače
- 1. Nórsko (+/-0)
- 2. Švédsko (+/-0)
- 3. Holandsko (+2)
- 4. Fínsko (-1)
- 5. Švajčiarsko (+2)
- 6. Jamajka (+2)
- 7. Belgicko (+2)
- 8. Nový Zéland (+5)
- 9. Dánsko (-5)
- 10. Kostarika (-4)
... - 27. Slovensko (-10)
Správa tiež pripomína nelichotivé výroky hlavy štátu na adresu žurnalistov. Ako ďalší zdroj obáv ohľadom ČR označuje dokument pokusy obnoviť trestný čin hanobenia prezidenta republiky.
Podľa RSF v Česku tiež koncentrácia vlastníctva médií „dosiahla kritickú hranicu“. „Noví oligarchovia od roku 2008 využili svoj majetok na nákup novín, aby upevnili svoju moc v krajine. Jeden z nich, premiér Andrej Babiš, stojí na čele dvoch najvplyvnejších denníkov v krajine,“ uvádza správa.
Okrem Česka, Slovenska a Srbska si v Európe tiež výrazne pohoršila Malta, ktorá zo všetkých krajín zaznamenala najstrmší prepad, o 18 priečok na 65. pozíciu. Reportéri bez hraníc zdôraznili, že vlaňajšia vražda maltskej novinárky a blogerky Daphne Caruanovej Galiziovej vrhá temné svetlo na stav slobody tlače na starom kontinente.
Skokan roka je z Afriky
Naopak najväčší pozitívny posun – o 21 priečok na 122. – zaznamenala africká Gambia, kde po konci diktatúry v roku 2016 médiá zažívajú výrazný rozmach. Sú tam zakladané súkromné rozhlasové stanice a tlačené médiá sa už vraj neboja kritizovať politikov.
Medzi 180 sledovanými štátmi sveta si pozíciu krajiny s najslobodnejším podmienkami pre pôsobenie médií udržalo Nórsko. Štyridsaťdva percent krajín si však v aktuálnom rebríčku v porovnaní s predchádzajúcim rokom pohoršilo.
Štvanie proti médiám ako štátny program už podľa Reportérov bez hraníc nie je výsadou len režimov, ako sú Turecko alebo Egypt. Aj stále viac demokraticky zvolených šéfov štátov a vlád – napríklad v Maďarsku (73.) a Poľsku (58.) – zaobchádza s kritickými médiami ako s nepriateľmi, upozorňuje RSF.
Amerika za Trumpa ďalej klesá
Aj v tak rozdielnych štátoch, ako sú USA, India a Filipíny, urážajú vysoko postavení politici kritických novinárov ako zradcov. Spojené štáty si tak v prvom roku vládnutia prezidenta Donalda Trumpa pohoršili o dve miesta na 45. priečku.
Prvý rok mandátu prezidenta D. Trumpa definitívne potvrdil úpadok práv novinárov v USA, konštatuje správa. Pripomína Trumpove verbálne útoky na novinárov, snahy obmedziť niektorým médiám prístup do Bieleho domu a to, že správy kritické voči nemu označuje hlava USA systematicky za „falošné“.
Rusko v rebríčku zostalo na 148. mieste. V krajine sa podľa RSF od návratu prezidenta Vladimira Putina do Kremľa v roku 2012 konštantne zvyšuje tlak na novinárov.
„Kto slovne napáda nepohodlné novinárky a novinárov alebo dokonca proti nim burcuje a paušálne spochybňuje vierohodnosť médií, ten vedome ničí základy demokratickej spoločnosti,“ povedala hovorkyňa RSF Katja Glogerová. Podnecovanie nenávisti a pohŕdania je podľa nej vzhľadom na vzostup populistických síl hrou s ohňom.
Reportéri bez hraníc sa snažia vyjadriť stupeň slobody, ktorému sa tešia novinári, blogeri a médiá v 180 štátoch sveta. Základom takéhoto zisťovania je dotazník, ktorý RSF predkladá novinárom, vedcom, právnikom a ochrancom ľudských práv vo svete.