Obchod sa týka najpredávanejšieho opozičného denníka Hürriyet, novín Posta, ďalej populárneho športového denníka Fanatik aj vplyvnej televíznej stanice CNN Türk respektíve stanice Kanal D.
Konglomerát Dogan Holding vlastní tiež rovnomennou tlačovú agentúru. Cena by sa mala pohybovať okolo 890 miliónov dolárov bez započítania dlhu a ďalších záväzkov.
Agentúra AFP označuje denník Hürriyet za vplyvný denník s vysokým nákladom, štandardami a medzinárodným renomé. Jeho anglickú verziu podľa AFP čítajú Turci žijúci v cudzine a zahraniční diplomati pôsobiaci v Turecku.
„Ak dôjde k tejto veľkej akvizícii, vrátane denníka Hürriyet, turecký mediálny priemysel sa ocitne pod priamou politickou kontrolou prezidenta Erdogana,“ komentoval rokovania o predaji na Twitteri známy komentátor Kadri Gürsel.
Mediálna časť spoločnosti Dogan Holding dostala v roku 2009 vysokú pokutu v prepočte viac ako 2,3 miliardy eur za údajné neplatenie daní. Podľa kritikov to bol pokus, ako zastaviť kritiku vtedy ešte premiéra Erdogana, ktoráú bola z tohto mediálneho domu často počuť.
Kvôli zaplatenie pokuty a penále musela skupina predať – už vtedy holdingu Demirören – denníky Milliyet, Vatan aj televíznu stanicu Star TV.
V rebríčku organizácia Reportéri bez hraníc skončilo Turecko na 155. mieste zo 180 krajín, v blízkom susedstve Bieloruska (153.), Iraku (158.) či Egypta (161.).
Mimovládna organizácia obhajujúca slobodu tlače a médií na svojom webe píše, že v Turecku sú väznené desiatky novinárov bez súdu a že sa krajina stala „najväčšou svetovou väznicou zamestnancov médií“.
Zvyšní novinári sú vystavení štátnej šikane: štátna moc proti nim vedie súdne procesy, prichádzajú o majetok, pasy či novinárske preukazy.
Takmer všetky médiá až na niekoľko výnimiek sledujú podľa AFP provládnu líniu. Symbolom opozičnej tlače sa stali noviny Cumhuriyet, ktorých majiteľ, šéfredaktor a niekoľko novinárov boli súdom obvinení z „teroristickej“ činnosti.
