Pozval ma vyšetrovateľ Stanislav Laho. Začiatkom septembra vypočul moje dve kolegyne, autorky januárového článku v TRENDE o špičkách Smeru, ktoré sa ocitli v kauze DPH. Hoci im nedokázal označiť ani jeden konkrétny nepravdivý výrok, ktorý by svedčil o ohováraní alebo krivom obvinení, rozhodol sa na toto miesto predvolať aj mňa ako šéfredaktora. Na vypočutie v trestnej veci, ale v úlohe svedka, v ktorej sa necítim dvakrát pohodlne. Je mi jasné, že vzhľadom na zodpovednosť za obsah titulu môžem skončiť aj ako obvinený.
Prišiel si po mňa, bol som v spoločnosti našich dvoch právnikov. Prešli sme kontrolou. Tiesnime sa štyria v úzkom výťahu, ktorý určite nedimenzovali na takú veľkú premávku, akú môže vygenerovať mohutná budova odhadujem z päťdesiatych rokov. Tu si po prvý raz uvedomujem, že budeme možno aj v presile.
Chodby za zamknutými dverami sú o dosť veľkorysejšie, pred dlhým radom dverí sú ako vojaci vzorne nastúpené odpadkové koše. Oproti dverám, do ktorých nás vyšetrovateľ uvádza, je hrubými zelenými mrežami oddelený priestor. Snažím sa nevidieť mreže, ale sme v NAKA, Národnej kriminálnej agentúre, ktorá bola vytvorená na boj s najťažším zločinom. Podanie, v ktorom mám svedčiť, je za ohováranie. Lenže prišlo od jeho ministra.
Keď je podanie od šéfa
Vyšetrovateľ rutinne robí povinné úkony, overuje totožnosť, hovorí o podaní Roberta Kaliňáka, na stole predo mnou je fascikel s poučením plným paragrafov. Zabralo by dosť času riadne ho preštudovať, spolieham sa na našich právnikov.
Pýtam sa, či mi tu niečo hrozí, či som podozrivý. Po neurčitej odpovedi otázku zdupľujem, ale aj tak si nie som istý, ako na tom som. Prišiel som ale s odhodlaním nerobiť problémy, aj predvolanie som si bez meškania prevzal, nie som predsa premiér ani poslanec koalície, mňa by možno aj predviedli. Chcem vypovedať, mám taký vnútorný pocit, že sa netreba báť a treba hovoriť všetko tak, ako to bolo a je. Pretože ak v TRENDE píšeme, že všetky zločiny treba riadne vyšetriť, nech to platí aj v tomto prípade.
Aj ja sa pýtam, či vyšetrovateľ – keď už začal trestné stíhanie, a on ho začal – vie označiť, kde presne došlo k ohováraniu. Ponúkame mu k tomu onen výtlačok TRENDU. Nevie označiť, hovorí o celom článku, viackrát sa odvoláva na titulnú stranu časopisu a karikatúry a číta nám z podania Roberta Kaliňáka. Akoby chcel povedať – to nie ja.
Využívam možnosť uviesť na začiatok zápisnice, čo k celej veci viem povedať. Hovorím podobne ako moje kolegyne pred mesiacom, že mám profesionálnu nedôveru voči vyšetrovateľovi aj NAKA, keďže vyšetrujú podanie svojho nadriadeného a sú od neho závislí. To nevytvára potrebné predpoklady na nestranné a objektívne prešetrenie tejto veci, diktujem do zápisnice.
Pripomínam aj to, že NAKA má slúžiť na zvýšenie efektivity vyšetrovania najzávažnejšej trestnej činnosti. Za takú rozhodne nepovažujem ohováranie ministra vnútra v tlači, aj keby k nemu došlo. Predvolávanie novinárov označujem za škandalózne, šikanózne, s možným úmyslom novinárov zastrašiť a odradiť od ďalšieho pátrania v prípadoch, ktoré sa môžu týkať politických špičiek a strany Smer. NAKA sa nás tak podľa môjho názoru snaží zastrašiť aj v tom, aby sme sa nepýtali, aké výsledky má po dlhoročnom vyšetrovaní prípadu zločineckej skupiny, o ktorej sme písali.
V skorumpovanej krajine
V miestnosti sme iba štyria, v podstate traja na jedného. Prokurátorka, ktorá bola pri výsluchu mojich kolegýň, už neprišla.
Keby nás tu filmovali, možno by to niekomu pripadalo aj groteskné. Sedím s podporou dvoch právnikov oproti policajnému podplukovníkovi, ktorý ma má vyšetrovať za ohováranie ministra už deviaty rok riadiaceho boj proti korupcii. A ja diktujem do zápisnice, že Slovensko je druhá najskorumpovanejšia krajina vyspelého sveta, že štát každý rok vyberá o 2,5 miliardy (!) eur menej daní, ako by mal vybrať. Že jedno aj druhé patrí k prioritám vlád, v ktorých sedia špičky Smeru, a preto aj TREND považuje boj proti korupcii a daňovým únikom za jednu z kľúčových tém, o ktorých musíme v najvyššom spoločenskom a verejnom záujme písať a investigatívne sa im venovať.
TREND 4/2016
Vyšetrovateľ to všetko poctivo ťuká do zápisnice a zdá sa mi, že s tým všetkým súhlasí. Veď by aj mal. Pokračujem tým, že kauza zločineckej skupiny, o ktorej sme písali v spomínanom článku, nie je vôbec nová. Zločinecká skupina pôsobila na Slovensku v rokoch 2007-2011, jej masívne rozkrádanie DPH sa začalo pred deviatimi rokmi. Za celý tento čas neboli príslušné štátne orgány schopné riadne a dôsledne ju vyšetriť, uzavrieť ju, potrestať vinníkov a prijať systémové účinné opatrenia, aby sa takéto podvody už nemohli opakovať. To podľa mňa nie je v poriadku.
Navyše, verejnosť a daňoví poplatníci za deväť rokov nedostali ani odpoveď na otázku, ako na Slovensku môže – napriek tomu, že si krajina platí tisíce daňových úradníkov, policajných vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, funkcionárov, ktorí ich riadia a politikov, ktorí nesú zodpovednosť za spravovanie štátu, ako je možné, že dochádza k takýmto rozsiahlym a dlhotrvajúcim zločinom.
S vedomím vplyvných
O kauze začal písať novinár Tom Nicholson už pred niekoľkými rokmi, následne o nej viackrát písal aj TREND, keď sa postupne objavovali informácie, kto všetko je do nej zapletený. Keď sme v decembri minulého roka dostali informácie, ktoré naznačovali ako jednu z možných odpovedí na vyššie uvedené otázky, že sa tieto podvody diali s vedomím vysokopostavených politikov, považovali sme za našu povinnosť publikovať ich.
Informácie sme riadne preverili, na základe faktov sme sa rozhodli článok uverejniť. Poskytli sme seriózny priestor na vyjadrenie v článku označeným osobám, minister Kaliňák má už od januára ponuku na veľký rozhovor, v ktorom môže všetko do detailov vysvetliť. Články sme veľmi starostlivo formulovali a pred uverejnením konzultovali s našimi právnikmi. V čísle sme publikovali aj editoriál, ktorým sme článok uviedli do súvislostí. Som presvedčený o tom, že sme čitateľom verne a objektívne prezentovali veľmi závažné informácie o pôsobení tejto zločineckej skupiny. A ďalšie články a publikované informácie v TRENDE aj v iných médiách potvrdili, že sme sa pri publikovaní tohto článku rozhodli zodpovedne a správne.
Som si istý, že som vypovedal všetko tak, ako to bolo a je. Vyšetrovateľ sa ma skúša pýtať, či máme aj nejaké ďalšie informácie, pýta sa aj mňa na naše zdroje a či sme dodržali etický kódex. Pri podobných otázkach odpovedám dosť stroho, pretože naše zdroje podľa zákona chránime a to ostatné nesúvisí s možným ohováraním v článku.
Vyznieva to celé viac než rozpačito. To je zatiaľ všetko, vraví vyšetrovateľ. Zdalo sa mi to ako vtipkovanie, a možno to bolo myslené vážne. Čas ukáže.
