Šéfredaktor Aktualít: Jano život riskovať nechcel. Máme za sebou rok vytriezvenia

V rozhovore sa dočítate:

• prečo je dôležité nielen čítať, ale aj počuť telefonát Jána Kuciaka s Marianom Kočnerom
• ktoré momenty spojené s vyšetrovaním boli za uplynulý rok najsilnejšie
• či zvažoval P. Bárdy odchod z pozície šéfredaktora portálu 
• ako sa pri písaní knihy o zavraždenom novinárovi zblížil s jeho rodinou
• prečo sa Aktuality rozhodli zaviesť mäkký paywall a či sa chystajú spoplatniť obsah natvrdo 

Uplynul rok od smrti Jána a Martiny, o pár dní to bude rok od momentu, kedy sa o vražde dozvedela verejnosť. Akých 12 mesiacov to bolo pre Slovensko?

Neviem to zhodnotiť za všetkých, opíšem môj osobný pohľad. Bol to rok obrovského vytriezvenia. Dozvedeli sme sa, že tu fungujú ľudia z prostredia organizovaného zločinu, ktorí sú schopní dať príkaz na zavraždenie novinára kvôli jeho práci. Bolo toho však omnoho viac. Zistili sme veľa o politikoch. Dnes už s istotou vieme, že aj takí silní lídri ako je Robert Fico môžu podľahnúť veľkému tlaku verejnej mienky. No ukázalo sa tiež, že keď verejná mienka a hlas ulice slabne, títo politici sa znovu vrátia do zabehnutých koľají. Mnohí z nich, a predovšetkým tí z vládnych strán, sú ochotní urobiť čokoľvek pre to, aby si udržali moc a neprišli o pozície, ktoré majú. Ja osobne som triezvel postupne. V prvých týždňoch plných smútku som naozaj veril, že politici zodpovední za stav spoločnosti si uvedomia svoj podiel na tom, čo sa stalo. Ukázalo sa a stále sa ukazuje, že som sa hrubo mýlil. Nedokážu odísť zo svojho mikrosveta a priznať si chyby, ktoré spravili. A priznať to, že zo Slovenska spravili krajinu, kde sa vraždia novinári.

V deň výročia vraždy chce verejnosť obsadiť ulice znova. Dá sa čakať po roku opäť tlak na ľudí vo vedení štátu a konkrétne požiadavky verejnosti?

Musíme si pripomenúť, že nie sme Francúzsko, nemáme tradíciu protestov, podľa ktorých sa mení história – v zmysle zmeny systému. V podstate máme len jeden taký protest, ktorý niečo podobné dokázal a to bol november 1989. Je hrozné, že aj 30 rokov po ňom je na Slovensku snaha politikov udržať si moc za každú cenu. Oni totiž nechápu, že demokracia nie je o povinnosti sedieť štyri roky v úrade. Keď si ich ľudia do úradu zvolia, sú povinní ich slušne zastupovať a chrániť. To je demokracia a úloha politikov – chrániť občanov a demokraciu, zákony a ústavu. Je to jasne vidieť na Robertovi Ficovi, ktorý udalosti po vražde absolútne nezvláda. Nemyslím si, že štvrtkový protest pri príležitosti roka od vraždy zmení vládu, alebo našu spoločnosť. No je dôležitý. U ľudí túžiacich po spravodlivej spoločnosti symbolizuje, že za ich úprimné hodnoty sa vždy oplatí postaviť.

V predchádzajúcich mesiacoch si viacerí novinári, a nielen tí investigatívni, kládli otázku, či má zmysel pokračovať a nie je čas skončiť, profesijne sa venovať niečomu inému. Zvažovali ste tento scenár aj vy?

Samozrejme. A nie raz. Počas prvého týždňa po vražde som si túto otázku kládol neustále, vracal som sa k nej minimálne stokrát. Bolo to