Slovensko má za sebou v septembri a októbri veľký futbalový úspech. Zdvihlo vám to predajnosť?
Nepochybne. Úspech slovenských futbalistov alebo hokejistov sa vždy pozitívne prejaví na predaji denníka. Ale aj keď je dnes verejnosť v istej eufórii z postupu na majstrovstvá sveta v Afrike, paradoxne je rok 2009 z nášho hľadiska najhorší možný. Vôbec každý nepárny rok je totiž pre nás horší ako párny, pretože v športovom kalendári chýbajú podujatia typu olympijských hier alebo majstrovstiev sveta či Európy vo futbale. K tomu v aktuálnom roku prirátajme naozaj drastické dôsledky krízy na médiá, výpadky inzertných príjmov, pokles kúpyschopnosti, prechod na euro a zatvorené stánky na začiatku roka. Úspech v kvalifikačných zápasoch nám to z hľadiska predaja tak trochu vynahradil, ale len v kratších časových úsekoch. My však nemôžeme byť odkázaní na športové úspechy Slovákov, pretože to sú veci, ktoré nevieme sami zabezpečiť a asi sa zhodneme, že ich zasa až tak veľa v medzinárodnom meradle nebýva. Skôr je to pre nás o dennodennej kvalite vo výsledkovo „slabších“ obdobiach.
Tento rok ste si výraznejšie pomáhali marketingovými aktivitami, napríklad prikladaním DVD alebo tričiek.
My sme na tieto veci kládli počas roka 2009 veľký dôraz v snahe odstrániť zažitý dojem istej „staromódnosti“ denníka. Predpokladám, že náš čitateľ, a nielen on, tieto záležitosti zaregistroval. Pred zápasom so Slovinskom sme v spolupráci so spoločnosťou Niké pribalili k novinám pamätné tričká, čo je akcia, ktorá sa v takomto rozsahu nerealizovala nikdy ani v okolitých krajinách. Tiež vydávame takmer tri desiatky špecializovaných príloh ročne, časť z nich v spolupráci so športovými zväzmi – v tomto roku napriek kríze pribudol golf, biatlon, vodné pólo. Veľký úspech zaznamenala séria DVD História futbalu, kde sme po stránke distribúcie zvolili iný model, ako to robí väčšina vydavateľov.
Iný model spočíval v tom, že ste DVD nepredávali samostatne, ale pribaľovali. Čo vám to prinieslo?
To, čo sme si od toho sľubovali, teda zvýšený predaj práve v najrizikovejších mesiacoch krízy, kedy sa printové médiá prepadali na historické minimá.
Klišé-predstava o vašom čitateľovi môže byť pasívny "papučový futbalista" pri televízore.
Náš čitateľ je často vnímaný pejoratívne a podceňovaný. V skutočnosti ide o muža v produktívnom veku 20-49 rokov, s maturitou alebo vysokoškolským vzdelaním, zo strednej socioekonomickej vrstvy. Medzi nimi tak ako všade sa nájdu aj primitívi, ktorí močia na štadiónoch, ale výskumy ukazujú, že to nie je náš typický čitateľ. Máme rezervy v pootvorení obsahu pre ženy, páry, chystáme v tejto oblasti tematické zmeny.
Od posledných veľkých zmien v dizajne a štruktúre budúci rok uplynie päť rokov.
Budeme postupne optimalizovať jednotlivé zložky novín, ale nepôjde o zásadné zmeny v dizajne. Stále nevyužívame všetky súčasné možnosti a každou novou marketingovou aktivitou či rubrikou sa noviny budú prirodzene modernizovať.
Váš web nie je zanedbaný, ale výraznejšie sa etablovali iné športové weby.
Predovšetkým treba rozlišovať športové weby, ktoré produkujú originálny obsah a tie, ktoré nazývam „rešeršné“. Internet je náš kľúčový projekt aj do budúcnosti, návštevnosť Denniksport.sk nám výrazne rastie. Máme k dispozícii kvalitný športový materiál a nevidím dôvod, prečo by nás dlhodobo mali predbiehať tí, čo buď kradnú obsah od iných, alebo žijú len z agentúr. Je možné, že sme v minulosti nezachytili prvú fázu rozvoja webov, ale verím, že je to otázka času.
Denne zverejňujete kompletný obsah z novín na webe. Petit Press napríklad otvorene hovorí, že to škodí tlačenému vydaniu.
Napriek tomu však tiež idú touto cestou. Podobne aj my sme si vedomí toho, že je nevyhnutné mať obidve zložky na kvalitnej úrovni. Takzvaná kanibalizácia čitateľov je totiž v istej miere zákonitá, rozdiel je len v tom, či skončia „zjedení“ u nás, alebo u cudzích.
Pokiaľ sa v brandži hovorí o Šport Presse, často v súvislosti s možným predajom. Ste tu necelý rok, bola to aktuálna téma?
Počas doby môjho pôsobenia som podobné šumy nezaznamenal. O stabilizované tituly bude vždy na trhu záujem, takže samotné ponuky by ma neprekvapili. Manažment sa musí snažiť udržiavať vydavateľstvo v dobrej kondícii bez ohľadu na možné strategické úvahy majiteľov.
Stále nie ste v audite predajnosti. Je to pre vás naďalej definitívny stav?
Neúčasť má korene v dávnej minulosti. Aj tieto veci máme v pláne postupne štandardizovať. V súčasnej situácii nie je dôvod sa oficiálne neprezentovať aj takouto formou, pretože niekedy sme v prostredí reklamných agentúr poškodzovaní fámami o úrovni predaja hlboko pod reálnym stavom.
Aký je teda reálny stav?
Sme na piatom mieste v poradí predaja denníkov s výraznejším odstupom smerom nahor ako nadol. Takisto môžem s potešením konštatovať, že aj v tomto ťažkom roku máme mesiace, kedy sme sa predávali najlepšie za ostatné štyri roky. Krivka vývoja predaja v porovnaní s inými titulmi nám teda dáva dôvody na mierny optimizmus. Naviac naša priemerná čítanosť medziročne stúpla. Čo sa rámcovej ekonomickej kondície týka, je solídna. Ale držíme sa pri zemi. Je pre nás a vždy bude dôležitý každý čitateľ a každé euro.
Spomínali sme ambície na webe, pôjdete aj tam do oficiálneho auditu?
Áno, naša stratégia je v aj v oblasti webu podobná, ako som spomínal pri tlačenom denníku.
Zdroj: Miro Nôta
Vo vašich vlastníckych štruktúrach je Otto Berger, majiteľ Niké. Spojenie s touto spoločnosťou je výrazné a dlhodobé, Niké máte v logu, sídlite v tej istej budove. Prináša vám po finančnej stránke veľké výhody?
Niké je pre nás kľúčový partner a ich spojenie s naším denníkom je vyslovene symbiotické. Sú veľmi otvorení komunikácii a chápu naše potreby. Potenciál vzájomnej spolupráce je mimoriadny, niečo sa podarilo v minulosti, oveľa viac toho chystáme pre budúcnosť. Nejde pritom o žiadne priame finančné dotovanie, ale o podporu projektov, ktoré majú jasný obchodný a strategický zmysel a pomáhajú v konečnom dôsledku obom spoločnostiam.
Niké si vás uvádza ako jednu z podnikateľských aktivít. Sú nejakým spôsobom prepojené aj organizačné štruktúry?
Len v osobe jedného z konateľov spoločnosti, Otta Bergera.
Denník tlačíte v spoločnosti Ivana Kmotríka, ktorý vlastní futbalový klub Slovan. Nevolajú vám z Grafobalu, ak vytlačíte kritický článok?
Nepíšeme v prospech nikoho, aj keď vnímam, že aj naši redaktori možno nie vždy dokážu odfiltrovať svojej sympatie k tomu-ktorému klubu, hráčovi, či trénerovi. Vždy však ide o šport. A je to celé ešte stále oveľa miernejšie, než všetky tie politicky agresívne za a proti v iných médiách. S tlačiarňami a distribučnou spoločnosťou máme štandardné obchodné vzťahy a veľmi dobré osobné.
Denník Šport existuje cez 60 rokov. Prekvapila nás kontinuita, na chodbách máte titulné stránky historických vydaní. Pôsobia u vás v redakcii novinári spred revolúcie?
Áno a je to úplne prirodzené. Náš vekový priemer by sa mohol zdať niekomu vyšší, ale ide o to, v porovnaní s čím. Skôr si myslím, že v niektorých médiách a hlavne na internete dostávajú príležitosť príliš mladí a neskúsení autori, ktorí neovládajú remeslo. Som presvedčený, že aj vďaka tomu má denník Šport vyššiu kultúru žurnalistického spracovávania informácií, než je to dnes v médiách bežné. A to aj napriek tomu, že práve športová žurnalistika je veľmi náchylná na klišé. Máme skúsených novinárov, ktorí sa svojej problematike venujú už desaťročia, v časoch, keď žurnalistika mala žánrovo viac spoločného so štylisticky náročnejšími textami. A keďže robili šport, neboli až tak prepojení so socialistickými povinnými jazdami. Popri nich vyrastajú mladší. Dnes je to v médiách o prepájaní skúseností s modernými trendami, ale tá základná kvalita tam musí byť, lebo žiadna technológia to bez kvalitného obsahu dlhodobo neutiahne.
Marian Zima je riaditeľom Šport Pressu od začiatku roku 2009. S vydavateľskou brandžou i so športom má bohaté skúsenosti: v minulosti viedol marketingové oddelenie Spoločnosti 7 Plus, ale aj športovo-marketingovú agentúru Šport Progress. V minulosti pôsobil aj ako riaditeľ Odboru komunikácie v Slovenských elektrárňach. Začínal ako reportér, spolupracoval s viacerými redakciami. Je absolventom Katedry žurnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
Poznámka: Rozhovor vznikol kombináciou elektronickej a osobnej komunikácie.