Schválili tlačový zákon

Aktualizácia 18:00:

Koalícia bez podpory opozície schválila kontroverzný tlačový zákon. Vládna koalícia prijala len pozmeňujúce návrhy, na ktorých sa dohodla. Opozičné požiadavky neakceptovala. Zo 143 prítomných poslancov za návrh hlasovalo 81 koaličných poslancov, 62 opozičných bolo proti. "Končí zlaté obdobie nezmyslov a klamstiev v médiách," vyhlásil o zákone premiér Robert Fico koncom marca. Ak návrh podpíše prezident, účinný bude od 1. júna.

• Ako hlasovali poslanci.

Dotknutým stranám zákon umožňuje uplatniť si právo na odpoveď aj v prípade, že noviny zverejnili pravdivú informáciu. Toto ustanovenie zákona bolo hlavým problémom opozície alebo vydavateľov. Opozícia ďalej požadovala, aby odpovedať nemohli využiť verejní funkcionári, teda aj politici, orgány verejnej moci a trestne stíhaní.

Vydavateľ nemal zodpovedať za obsah odpovede a dodatočného oznámenia, rovnako nemal byť zodpovedný za citácie tretích osôb, napríklad politikov z tlačových besied. Opozícia i vydavatelia vo viacerých prípadoch svoje návrhy odôvodňovala pripomienkami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá kritizovala návrh s tým, že zasahuje do slobody prejavu.

Sme TV: Tlačový zákon bol schválený

Koalícia vypustila zo zákona časť paragrafu 6, ktorý definoval témy, zakázané pod hrozbou pokuty. Chce ich presunúť do Trestného zákona. Do paragrafu 8 doplnila, že odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa "poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí" skutkové tvrdenie, ktoré sa "dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť."

Pôvodne vládny návrh vymedzoval odpoveď tým, že musí obsahovať "popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby". Redakcia bude povinná zverejniť takúto reakciu aj na pravdivé tvrdenie v rozsahu "primeranom" napadnutému článku. Zákon neurčuje, čo je "primeraný rozsah". Pozmeňujúci návrh koalície vypustil vetu, ktorá hovorila, že "odpoveď je primeraná, ak nepresahuje rozsah tohto textu", teda napadnutého článku.

Do vládneho návrhu sa dostali pozmeňujúce návrhy od poslancov koalície. Rafaelovi Rafajovi z SNS koalícia odhlasovala pozmeňujúci návrh na rozšírenie ochrany zdroja informácií. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť o pôvode alebo obsahu informácií sa bude vzťahovať aj na osobu, ktorá informácie poskytla na základe zmluvného vzťahu s vydavateľom. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť by sa však nemala vzťahovať na prípad, ak sa dokáže zabrániť spáchaniu trestného činu.

Pozmeňujúcim návrhom Jána Senka zo Smeru-SD koalícia upustila od požiadavky zhodnej veľkosti nadpisu opravy a dodatočného oznámenia, akou bol napísaný napadnutý článok.

Tlačový zákon od ministra kultúry Mareka Maďariča kritizovali Slovenský syndikát novinárov, vydavatelia tlače, tretí sektor, ale aj medzinárodné organizácie, napríklad OBSE a Article 19.

Slovenské denníky 27. marca na protest zverejnili na svojich titulných stranách sedem hriechov nového zákona. Maďarič ich obvinil z manipulácie a zavádzania verejnosti. Podľa neho tlačový zákon sa nedopúšťa žiadnych hriechov, ale práve denníky zhrešili, pretože klamú. Aj iniciatívu "Sedem hriechov" označil za jednostranné informovanie. Viac o "Siedmich hriechoch" tlačového zákona podľa vydavateľov.

Keďže koalícia neurobila dostatočné ústupky v tlačovom zákone, prijatie Lisabonskej zmluvy zostáva otázne. Opozícia podmieňovala jej podporu úpravami v tlačovom zákone. Koalícia nemá dostatok hlasov na schválenie zmluvy, keďže na jej prijatie treba minimálne 90 hlasov. Koaličné strany majú v parlamente 85 hlasov. Predseda parlamentu Pavol Paška minulý týždeň povedal, že o zmluve dá hlasovať ešte na tejto schôdzi. Na štvrtok o 10:00 zvolal poslanecké grémium, na ktorom chce rokovať s opozíciou. Na grémium majú prísť okrem predsedov poslaneckých klubov aj šéfovia parlamentných strán.

Zverejnené 9. apríla:

Hlasovanie o definitívnej podobe tlačového zákona možno podľa agentúry TASR očakávať dnes najskôr o 17.00. Pred obedom bolo totiž do rozpravy prihlásených ešte 13 poslancov. Rozprava o vládnom návrhu tlačového zákona pokračuje druhý deň.

"Smer-SD a vládna koalícia by mali odpovedať, prečo chcú presadiť právo na odpoveď aj vtedy, ak noviny uverejnia pravdivé informácie," povedal počas rozpravy predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Podľa neho sa minister kultúry Marek Maďarič vyhýba odpovedi a radšej útočí na vydavateľov tlače, novinárov a občanov.

Sme TV: Rozprava o tlačovom zákone

Dušan Jarjabek (Smer) v závere pripomína, že predsedníčka Syndikátu novinárov zákon začiatkom roka schvaľovala. Prítomná Zuzana Krútka to odmieta.

Dzurinda sa opäť postavil za návrh Daniela Lipšica z KDH, aby právo na odpoveď nemali verejní funkcionári ako politici, orgány verejnej moci a trestne stíhaní.

Smer-SD sa rozhodol robiť robustnú politiku, ktorá je však odsúdená na neúspech, myslí si líder opozície. "Ficova vláda hľadá nepriateľov, ide proti súkromnému kapitálu, zahraničným investorom, dôchodkovým správcovským spoločnostiam, zdravotným poisťovniam, za nepriateľov považuje aj opozíciu, médiá, politológov, sociológov a najnovšie aj občanov." Podľa Dzurindu brutálna politika Smeru-SD sa vyznačuje tým, že chce vyvolať nedôveru v slovenskú tlač, politicky si podmaniť verejnoprávne médiá, permanentne útočiť na kritikov a zastrašovať opozíciu. "Treba odmietnuť pokus o brutálnu politiku Smeru," vyzval Dzurinda.

Silný tlačový zákon chce Smer-SD podľa poslanca Národnej rady (NR) SR za SDKÚ-DS Pavla Freša presadiť preto, že nepotrebuje, aby médiá upozorňovali na jeho nesplnené sľuby. Uviedol, že napriek najvyšším dotáciám do poľnohospodárstva sú na Slovensku najdrahšie potraviny v histórii, drahý benzín, krach výstavby diaľnic a problémy v sociálnej oblasti.

"Neviem si predstaviť žiaden iný dôvod, prečo sa vláda ľutuje a dokonca urobí to, že sa ospravedlní predstaviteľovi cudzieho štátu za vlastné médiá. To je kolenačková politika," vysvetľuje si Frešo pohnútky sociálnych demokratov. Dodal, že občania by si mali médiá sami slobodne vyberať bez zásahu iných.

Poslankyňa Smeru-SD Oľga Nachtmannová oponovala, že napríklad nárast cien potravín je globálnym trendom.

Zdroj: SITA

Nový tlačový zákon je podľa poslanca za stranu Smer-SD Jána Senka prospešný pre novinárov. "Prospešný pre nezávislosť a prospešný pre objektívnejšiu novinársku prácu," poznamenal v rozprave Senko. Podľa jeho slov zákon pre novinárov vytvára "väčší priestor na objektívnu investigatívnu žurnalistiku založenú na overených, čo najpresnejších informáciách bez možných väčších zásahov zo strany vydavateľov".

Dzurinda apeloval na koalíciu, že sa zahráva s osudom Lisabonskej zmluvy. Koalícia plánuje dať hlasovať za zmluvu po odhlasovaní tlačového zákona. Opozícia nechce podporiť zmluvu, ak koaličné strany dostatočne neupravia tlačový zákon. Na schválenie Lisabonskej zmluvy treba minimálne 90 hlasov, koalícia má 85 hlasov.

Podľa Dzurindu koalícia pretláča Lisabonskú zmluvu bez jediného rokovania silou a násilím. Ak koalícia dá hlasovať o Lisabonskej zmluve bez toho, aby mala istú jej podporu, považuje to za výsmech tak dôležitému dokumentu. "Na takejto fraške sa žiaden slušný politik nezúčastní," upozornil Dzurinda.

Foto: SITA