O Vavrovej konci v Pravde píše v blogu šéf Transparency International Slovensko Gabriel Šipoš, ktorý sa dodnes s novinárkou súdi. Zažalovala ho v roku 2012, keď ju na Facebooku označil ako „skorumpovanú“. Novinárka podala žalobu na ochranu osobnosti.
Súd vo veci stále nerozhodol, ďalšie pojednávanie bude 11. septembra. Začiatkom mája boli na súde vo veci vypočutí svedkovia vrátane šéfredaktorky Pravdy Nory Sliškovej. Tá spomenula, že V. Vavrová odišla koncom apríla do predčasného dôchodku a že dôvodom bolo aj to, ako ju poznačil Šipošov status zo sociálnej siete.
„Od tej chvíle bola Vanda Vavrová ostrakizovaná v redakcii, ľudia sa na ňu začali pozerať iným spôsobom, pretože boli presvedčení, že zobrala peniaze, keďže riaditeľ TIS napísal tvrdenie, že je skorumpovaná. Pre nás to jednoznačne znamenalo, že Vanda Vavrová zobrala peniaze,“ uviedla N. Slišková, podľa ktorej nie je pravda, že novinárka bola korumpovaná.
„To isté sa dialo aj v externom prostredí, keď časť respondentov odmietala s Vandou Vavrovou rozprávať a dávať jej informácie,“ pokračovala šéfredaktorka Pravdy, podľa ktorej boli dopady na V. Vavrovú profesionálne aj spoločenské. „Na mňa bol tiež tlak, aby som ju vyhodila z práce – od rôznych kolegov, ale aj z vonkajšieho prostredia,“ dodala N. Slišková.
Na súde vypovedala aj vedúca domáceho oddelenia a Sliškovej zástupkyňa Ingrid Drozdíková. „V redakcii sa začali tvoriť skupinky, bola časť ľudí, ktorí neveril Vande a boli presvedčení, že je to tak ako napísal pán Šipoš. Ja sama som mala veľké pochybnosti, keďže som nastúpila na jeseň 2011. Nepoznala som ju dobre, diskutovala som to s našou šéfredaktorkou,“ povedala.
Situácia podľa novinárky skomplikovala prácu oddelenia. „Vanda obmedzila telefonáty ľuďom, začali sa jej vyhýbať. V textoch, kde som potrebovala, aby dala background, ako justícia alebo niečo, na takéto témy som musela nasadzovať dvoch ľudí, čo bolo neefektívne,“ dodala I. Drozdíková.
Vavrovej sestra na súde uviedla, že situácia, ktorá nastala po zverejnení Šipošovho statusu zhoršila aj stav ich matky, ktorá krátko nato v lete zomrela.
Videá s časťami výpovedí svedkov zverejnil v blogu G. Šipoš. Šéf TIS odmieta, že by jeho status spôsobil akúkoľvek ujmu V. Vavrovej. Podľa neho médiá jeho príspevok s výnimkou Pravdy vôbec neriešili, videlo ho tak len zopár ľudí na sociálnej sieti. Oveľa viac výstupov bolo podľa neho k samotným prepisom komunikácie novinárky s politikom. K Vavrovej odchodu z Pravdy uviedol, že „pred piatimi rokmi bolo neskoro“.
Podľa údajných prepisov komunikácie V. Vavrovej s R. Kaliňákom sa mala dvojica dohadovať na výbere tém do novín aj ich konkrétnom načasovaní. Politik novinárku v odpočúvaných telefonátoch oslovovoval ako „Bejby“ a „Vandi“, ona jeho „miláčik“. R. Kaliňák sa mal sťažovať, ako Pravda píše respektíve nepíše o konkrétnych témach, napríklad priestupku vtedajšieho policajného prezidenta Spišiaka, ktorý prekročil pri jazde autom rýchlosť. Od V. Vavrovej politik žiadal, aby išla za šéfredaktorkou N. Sliškovou a tlmočila jej jeho stanovisko.
Pravdivosť prepisov nebola spochybnená. N. Slišková si však stála za tým, že V. Vavrová nebola sprostredkovateľom medzi ňou a R. Kaliňákom,. „Je absurdné nás z takéhoto niečoho podozrievať. Pán Kaliňák určite so mnou cez Vandu nekomunikoval. Tieto konšpirácie sú smiešne,“ povedala vtedy.
Pre kauzu odpočúvania redaktoriek Pravdy a šéfa Ta3 Michala Gučíka, ktoré si malo objednať Vojenské obranné spravodajstvo patriace pod rezort obrany, prišiel v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej o svoj post minister obrany Ľubomír Galko z SaS.
V. Vavrová už z Pravdy raz odišla - v roku 2009 po tom, čo omylom zaslala svojej kolegyni SMS správu, určenú pôvodne R. Kaliňákovi. „Boli v nej Vandine domnienky o vedení redakcie,“ uviedol vtedy pre Sme bývalý šéfeditor Pravdy Mikuláš Sliacky.
V. Vavrová sa do denníka vrátila spolu s Norou Sliškovou po tom, čo noviny vymenili v roku 2010 majiteľa. Od britskej skupiny Daily Mail kúpil vydavateľstvá Perex a Avízo oficiálne podnikateľ Karol Biermann. Transakciu sprostredkovala skupina J&T.
