Pluska pri Lučanskom nadbieha konšpirátorom, tvrdí mimovládka. Sama otvára konšpiračný priestor

Denník Plus jeden deň spochybňuje oficiálne autority a fakty ohľadom samovraždy obvineného policajného exprezidenta Milana Lučanského. Známy bulvár mal taktiež vo svojom spravodajstve zamlčiavať vážnosť jeho údajnej korupčnej činnosti a spomínať ho len v dobrom svetle. Uviedla to slovenská pobočka mimovládnej organizácie Transparency International na svojej sociálnej sieti.

Organizácia vo svojom statuse na Facebooku uviedla, že denník v porovnaní so svojou konkurenciou venoval kauze výrazne väčší priestor a čitateľom opakovane podsúval konšpiračný obsah. Vyzdvihla pritom aj vlastnícku štruktúru média, ktoré patrí do portfólia finančnej skupiny Penta.

Tvrdenia Transparency International (TI) sa stretli s nesúhlasom vydavateľstva News and Media Holding, pod ktoré menovaný denník spadá. Z emailovej komunikácie medzi TI a News and Media Holding (NMH), ktorú má TREND k dispozícii, vyplýva, že vydavateľstvo obvinilo TI zo šírenia nepravdivých informácii.

Jednoduchá mediálna analýza

Pri otázke vydavateľstva na použitú metodiku, kritéria a vstupné dáta dotyčnej mediálnej analýzy, organizácia uviedla, že „ Ide o výsledok jednoduchej mediálnej analýzy vydaní celoštátnych denníkov v období od 29. decembra 2020 do 8. januára.“ TI mala k tomu cieľu použiť nástroj NEWTON media archiv.

Podľa Transparency International, analýza zohľadňovala kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku pokrytia témy samovraždy Milana Lučanského, ale aj „základné kritériá žurnalistickej práce, ako je nestrannosť, vyváženosť, objektivita, pravdivosť a overovanie faktov.“ Najväčšiu intenzitu porušovania novinárskych pravidiel mali zaznamenať práve v prípade denníkov Plus jeden deň a Pravda.

Denník Pravda čelil kritike organizácie, ale aj viacerých médií v súvislosti s kontroverzným rozhovorom s bezpečnostným analytikom Milanom Žitným. V telefonickom rozhovore z konca minulého roku analytik šíril teórie o údajnej bitke v prešovskej väznici bez väčšej kritiky zo strany redaktora.

Sporné príklady

Polemika medzi vydavateľom denníka Plus jeden deň a Transparency International však nabrala novú dynamiku v chvíli, keď TI uviedla konkrétne príklady, ktoré mali potvrdzovať závery vykonanej mediálnej analýzy. Organizácia citovala viaceré texty, ktoré mali porušovať objektívne kritéria novinárskej praxe.

Princíp novinárskej objektivity mal byť podľa TI porušený aj v súvislosti s minulotýždňovou reportážou z rodiska policajného exprezidenta. Tvrdenie „Obyvatelia Štrby naňho spomínajú iba v dobrom,“ je podľa organizácie prejavom jednostrannej glorifikácie osoby Milana Lučanského a nepriamym spochybnením jeho trestného stíhania.

Uvedený text je však reportážou, ktorá primárne pracuje s pocitmi a emóciami prítomných respondentov, v tomto prípade obyvateľov podtatranskej Štrby. Podľa generálneho riaditeľa NMH Michala Teplicu „Úlohou média nie je účelovo manipulovať obraz, ale prinášať ho taký, aký zodpovedá skutočnosti.“

Novinársku nestrannosť mal denník porušiť aj pri nedávnom rozhovore s obhajcom Jaroslava Haščáka, Lukášom Trojanom. Podľa TI, redaktor sa mal pýtať jednoznačne sugestívne otázky, ktoré spochybňovali oficiálnu verziu štátnych orgánov ohľadom prípadu Milana Lučanského. Najzávažnejším obvinením však bolo to, že redakcia neupozornila čitateľov na možný konflikt záujmov vychádzajúci z vlastníckych pomerov.

Na možný konflikt záujmov boli však čitatelia upozornení už hneď v prvom odstavci textu. Transparency International si chybu priznalo s odôvodnením, že dané upozornenie nebolo prítomné v použitom mediálnom monitoringu.

Samotný rozhovor nenesie výraznejšie náznaky tendenčnosti a jeho obsah vzhľadom na bulvárny charakter denníka Plus Jeden Deň neodbieha od všeobecne zaužívanej praxe. Rozhovory s obhajcami obvinených sú úplne bežnou, no v poslednej dobe často zabúdanou novinárskou praxou.

Kontroverzné citáty

Najväčšie výhrady však protikorupční aktivisti mali voči údajnej propagácii rôznych konšpiračných teórii. Hlavným objektom kritiky bolo najmä citovanie kontroverzného politológa Jána Baránka, manželky zosnulého Martiny Lučanskej alebo bývalého predsedu vlády Jána Čarnogurského.

Problematický bol najmä citát Jána Baránka, že Milan Lučanský bol „skrátka eliminovaný buď prehnanou bitkou od personálu väzenskej stráže alebo spoluzadržaných. Ďalšia alternatíva je najhoršia – že bol eliminovaný zámerne.“ Hlavnou výhradou TI bolo to, že ide o ničím nepodložené tvrdenia, ktoré boli zverejnené bez dodatočného preverenia.

Pri pohľade na citovaný text však zistíme, že je to súbor citátov viacerých osobností k samovražde Milana Lučanského. Okrem Jána Baránka sa v texte cituje aj iné neslávne tvrdenie Fedora Flašíka, ale aj reakcie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej a advokáta Daniela Lipšica.

Pravdou je, že tvrdenia politológa sa v danom článku priamo nekonfrontujú. Samotný text má však podobu súboru viacerých vyjadrení zo sociálnych sieti, čo naznačuje, že nejde o cielené šírenie dezinformácii, ale o bežný spravodajský monitoring.

Jednostranné tvrdenia

Redakcia Plus Jeden Deň zožala kritiku aj za zverejňovanie jednostranných tvrdení bez konfrontácie s oficiálnymi autoritami. Organizácia v tomto prípade vytýka texty s vyjadreniami Martiny Lučanskej alebo s názormi anonymných lekárov spochybňujúcich oficiálnu verziu zranení policajného exprezidenta.

Šéf NMH na tieto obvinenia reagoval tým, že išlo o „autentické vyjadrenia, ktoré sme citovali a nijak neupravovali, či manipulovali.“ Podľa neho, analýza TI nebrala do úvahy priestor, ktorý bol v predchádzajúcich článkoch poskytnutý štátnym orgánom. Taktiež zvýraznil, že denník zverejnil aj viacero textov a rozhovorov, ktoré potvrdzujú oficiálnu verziu udalostí.

Zaujímavé však je, že v prípade spomínaných textov kde sa vyskytujú citáty Martiny Lučanskej alebo anonymných lekárov sa zároveň citujú aj oficiálne orgány. V texte kde sú citované pochybnosti manželky zosnulého sa uvádza aj reakcia ministra vnútra Romana Mikulca. Text o pochybnostiach anonymných lekárov je zas doplnený o oficiálne stanovisko  rezortu spravodlivosti.

Na druhej strane, citovanie anonymných lekárov ohľadom toho, že zranenia Milana Lučanského vyžadovali použitie hrubej sily bez žiadneho dodatočného overenia či menovania samotných lekárov môže byť považované za hrubé porušenie novinárskych štandardov. Podobne je to aj pri vyjadrení expremiéra Jána Čarnogurského, ktorého pomerne kontroverzný názor bol zverejnený bez dodatočného vysvetlenia.

Ide však o štandardný prístup slovenského bulváru, ktorý zverejňuje podobné vyjadrenia na každodennej báze. Práve preto podobný príspevok pravdepodobne so sebou neprináša žiadny hlbší konšpiračný úmysel.

Kreatívna práca s číslami

Veľkú pozornosť si získalo aj tvrdenie mimovládnej organizácie, ktorá vo svojom statuse na sociálnych sieťach uviedla, že „Pluska predáva zhruba 30-tisíc vydaní denne, Nový Čas dvojnásobok. Na webe je ich čítanosť vyrovnaná, majú zhruba 600-tisíc užívateľov denne (pozn. čísla vrátane podstránok a sesterských webov). V poslednom týždni má však web Plusky návštevnosť nadpriemernú a zhruba o jednu pätinu vyššiu ako jej konkurent.“

Organizácia taktiež podotkla, že Plus Jeden Deň venoval téme úmrtia Milana Lučanského až sedem tituliek, zatiaľ čo konkurenčný Nový Čas len jednu. Podľa predstaviteľov TI, ide o „nevídanú šnúru v slovenskom mediálnom priestore.“

Podľa NMH však nárast čítanosti nebol tak drastický a ide o dlhodobý jav. Vydavateľstvo podotklo, že na samotnú kauzu treba prizerať ako na celok, teda od vznesenia obvinenia, následného zatknutia, prvého zranenia, samotnej samovraždy, začiatku vyšetrovania a pohrebu. Vydavateľstvo taktiež naznačuje, že takéto prirovnanie v kontexte celého príspevku vyznieva sugestívne a je fakticky nesprávne.

Disproporciu v počte venovaných titulkov si vydavateľstvo vysvetľuje tým, že išlo o bezprecedentnú spoločenskú udalosť, ktorá bola vyhodnotená za momentálne najdôležitejšiu popri pandémii koronavírusu. Obvinenia zo snahy o manipuláciu verejnou mienkou preto považujú za scestné a neadekvátne.

Transparency taktiež obvinilo redakciu z toho, že z v troch zo siedmich vydaní denníka o prípade Milana Lučanského sa ani slovom nezmienili o jeho obvineniach z korupčnej činnosti. Podľa organizácie sa tak čitatelia nedozvedeli žiadne bližšie podrobnosti ohľadom dôvodov jeho zatknutia a pobytu v kolúznej väzbe.

V tomto prípade ide o závažnú skutočnosť, ktorá môže byť považovaná za porušenie novinárskej etiky. Vydavateľstvo sa však bráni tým, že k údajnej korupčnej činnosti Milana Lučanského sa intenzívne vyjadrovalo hlavne pri vznesení obvinenia a samotného zatknutia obvineného.

Neskôr, podobne ako v iných slovenských médiách však tému korupčných obvinení policajného exprezidenta vystriedali otázky spojené s podmienkami kolúznej väzby a polemík ohľadom oficiálnej verzie udalostí.

Šírenie konšpirácii

Pozornosť si zaslúži aj samotný príspevok Transparency International. Otázniky vo vydavateľstve vyvolal najmä posledný odsek facebookového statusu, „Nový Čas vlastní podnikateľ Anton Siekel. Plus jeden deň je vlastnený finančnou skupinou Penta. Jej spolumajiteľ Jaroslav Haščák je obvinený z korupcie v prípade Gorila. Zatknutý bol podobne ako Lučanský v druhej polovici minulého roka v sérii obvinení dovtedy nedotknuteľných podnikateľov či funcionárov. Penta Haščákovo zatknutie komentovala ako neopodstatnené a neprimerané.“

Na otázku šéfa NMH ohľadom významu posledného odseku statusu v kontexte s údajným šírením dezinformácii o úmrtí Milana Lučanského, TI neodpovedala. Samotné vydavateľstvo považuje prítomnosť informácie o vlastníckej štruktúre denníka v kombinácii so zadržaním Jaroslava Haščáka a Milana Lučanského v statuse Transparency International za manipulatívne tvrdenie.

„Ako konkrétne sa uvedené tvrdenie prejavilo v tom, ako Pluska pristúpila k pokrývaniu kauzy Milana Lučanského, nám autori analýzy nevysvetľujú, no o to viac podsúvajú vlastné ničím nepodložené závery,“ uviedol šéf News and Media Holding.

Pochybné konanie Transparency International

Komunikácia s TI ukázala, že ich argumentácia sa nezakladá na dôslednom zhodnotení faktov a objektívnej argumentácií záverov. K tomu prispel aj nezáujem spoločnosti upraviť svoj facebookový status napriek priznaniu si vlastných pochybení. Takéto správanie vyvoláva viac otázok ako odpovedí.

Práve v časoch, keď svetom hýbu konšpirácie rôzneho druhu je dôležité, aby bola nielen posilnená úloha tradičných médií, ale aj ich schopnosť prinášať pohľady z viacerých uhlov. Konšpirácie totižto vznikajú najmä z dôvodu, že svet je mnohými médiami vykresľovaný ako čierno-biely, čo je v rozpore s videním mnohých bežných ľudí.

A to najmä v situácii, keď sa politická elita snaží výrazným spôsobom ovplyvňovať verejnú mienku a masívnou propagandou presadzovať svoje vlastné videnie sveta. Pri strate objektivity vládnych činiteľov je kritické, aby médiá chránili verejný záujem a venovali sa otázkam, ktoré sa pýtajú mnohí bežní ľudia. Upozorňovať na potenciálne zlyhania štátneho aparátu je kľúčovou úlohou médií v každom demokratickom zriadení.

Transparency International svojim statusom podrýva autoritu nezávislých médií a vytvára pravý opak – ďalej znižuje dôveru bežných ľudí v tradičné médiá, čo v konečnom dôsledku prospieva najmä konšpiráciám, proti ktorým sa snaží bojovať. 

Poznámka: Týždenník TREND a Denník Plus jeden deň sú súčasťou vydavateľstva News and Media Holding, ktoré patrí finančnej skupine Penta.