„V krajinách s dlhodobo budovaným vzťahom medzi médiami, novinármi a respondentmi ako politikmi či biznismenmi alebo aj silovými orgánmi, by sa otázka ‚off record‘ nemusela vôbec rozoberať,“ poznamenáva Pavol Múdry, predseda Správnej rady Slovenského výboru Medzinárodného tlačového inštitútu – IPI.
Spomína pritom svoje skúsenosti z pôsobenia v Nemecku, kde si významné osobnosti pokladali za povinnosť organizovať neformálne stretnutia s novinármi, napríklad na káve či pive. „Väčšinou mimo úradovni, kde sa vopred oznámilo, že to stretnutie je ‚off record‘. Pozvaní boli novinári spravidla znalí a píšuci o rezorte. A dostávali vysvetľujúce, širšie ‚backgroundové‘ informácie, ktoré neboli určené pre širokú verejnosť.“
Všetci zúčastnení poznali podmienky: „Ak niekto ‚off the record‘ porušil, vypadol z okruhu pozývaných a tým lepšie informovaných.“
P. Múdry však upozorňuje, že u nás takéto vzťahy len budujeme. „Mám obavy že už pridlho. Ideme skôr opačným smerom - medzi médiami a respondentmi panuje skôr nevraživosť a nedôvera ako spolupráca v prospech informovania verejnosti.“
Platí všeobecné pravidlo, že novinári vždy vedia viac, než sa dá povedať o určitej téme, napísal technologický novinár Dan Tynan pre portál Quora.com. „Ak to tak nie je, asi nie sú veľmi dobrí vo svojej práci, alebo sú to klebetníci,“ dodal.
Na poskytovanie „off record“ informácií sú často odkázaní napríklad štátni úradníci alebo vyšetrovatelia, ktorí oficiálne nesmú komunikovať s médiami, ale cítia potrebu vysvetliť súvislosti. Rovnako podnikatelia nechcú v mnohých prípadoch zo strachu nahlas komentovať politikov, ale anonymne informácie radi posunú.
Dôležité je však rozlíšiť, či má informácia „mimo záznam“ chrániť pred zverejnením aj samotnú informáciu alebo len jej zdroj.
„Off record“ a „not on tape“
Jordan Hendricksová spomína pre Quora.com viaceré typy mimozáznamových informácií. „Off record“ sa podľa nej nie vždy používa presne. Preto je potrebné pochopiť, čo bude reportér robiť so získanou informáciou.
„Väčšina ľudí má za to, že informácie nemôžu byť použité v akejkoľvek podobe, alebo pripísané k zdroju,“ vymenúva. Pripomína aj situácie, keď reportér naznačí zdroj len čiastočne. Typickou formuláciou je: „povedal nám zamestnanec firmy, ktorý si však neprial zverejniť svoje meno“.
J. Hendricksová používa aj termíny „on background - na pozadí“, kde môže reportér použiť informácie a priradiť ich k menu osoby, ale necitovať ju. „On deep background - na hlbokom pozadí“ zas podľa nej znamená, že reportér môže použiť informácie, ale nesmie ich spájať s pôvodným zdrojom.
Wikipédia používa pri hesle novinárske zdroje aj pojem „not on tape“, keď respondent odmietne nahrávanie, ale nemá problém so zverejnením svojej odpovede. Napríklad televízie používajú pomerne často formuláciu, že oslovený sa odmietol vyjadriť na kameru, ale povedal, že...
Namiesto slovíčkarenia je však určite rozumnejšie zrozumiteľne si vopred dohodnúť pravidlá. A najmä neodvolávať sa na režim „mimo záznam“ až dodatočne.
Čakajúci novinári Zdroj: SITA
Clintonová je „monštrum“
Ešte v roku 2008 sa poradkyňa amerického prezidenta Baracka Obamu Samantha Powerová v rozhovore pre The Scotsman preriekla v súvislosti s Hillary Clintonovou. „Je to monštrum“ povedala o nej a rýchlo dodala, že to myslela „off record“. Nepomohlo, výrok vyšiel.
Autorka rozhovoru Gerri Peevová neskôr pre The Guardian vysvetlila, že rozhovor bol vopred dohodnutý ako „on record“. Zdôraznila, že ich noviny sú lojálne čitateľom a nie politickým lídrom.
„Väčšina mojich rozhovorov s politikmi je ‚mimo záznam‘, ale to je dohodnuté pred diskusiou.“ Vysvetlila, že nemôže akceptovať, pokiaľ niekto v polovici rozhovoru jednostranne zmení pravidlá. „Ak niekto pri moci povie, čo si naozaj myslí v ‚on record‘ rozhovore, naši čitatelia majú právo to vedieť.“
Názory na tento krok sa rôznili. Tucker Carlson, moderátor MSNBC povedal, že novinárske štandardy v Británii sú oveľa nižšie ako v USA.
Známy profesor žurnalistiky Adrian Monck z London City University pre The Guardian vysvetlil, že preňho ako pre televízneho novinára znamenajú kamera a mikrofón automaticky záznam. „Nemôžete odvolať, čo ste povedali na záznam, iba sa ospravedlniť.“
No spomenul príhodu z čias jeho pôsobenia v ITN na začiatku 90. rokov. John Major označil svojich kolegov ako „bastardov“. Vedenie televízie však akceptovalo názor, že „porozhovorové mumlanie bolo mimo záznam“.
Tlačová beseda Zdroj: SITA/AP
Kauza Penta
Zástupca šéfredaktora Denníka N Konštantín Čikovský riešil problém, či prelomiť „off record“ informáciu v súvislosti s poisťovňou Dôvera, Jurajom Širokým a Pentou. „Viacerí partneri Penty roky opakovane podrobne ‚off record‘ vysvetľovali aj žurnalistom, aj ľuďom z biznisu, prečo sa v Dôvere spojili so Širokým. Vysvetľovali, že nemali inú možnosť, ako sa dohodnúť so Smerom.“
Ako spomína, časom sa z toho stalo verejné tajomstvo. „Písal som o tom tiež a nemohol som sa tváriť, že to tak nie je. Zároveň šlo o dôležitú vec aj pre objem peňazí vyliaty z Dôvery (takmer 400 miliónov eur), aj pre prepojenie politiky a biznisu. No keďže Penta môjho vydavateľa za tie texty žalovala, bol som pripravený na súde porušiť pravidlá ‚off record‘.“
K. Čikovský však dodáva, že veľakrát zvažoval, či tak má urobiť. „Pretože takéto správanie novinára môže spochybniť dôveryhodnosť celého inštitútu a ľudia sa môžu začať báť hovoriť aj ‚off record‘. A samozrejme, ak by malo porušenie ‚off record‘ poškodiť čestných ľudí, ktorí neklamú, neuvažoval by som o tom za žiadnych okolností.“
„Zo samej podstaty veci zostanú všetky informácie poskytnuté novinárom ‚off record‘ vždy ‚off record‘,“ reagoval hovorca skupiny Penta Gabriel Tóth. „Dodržiavanie tejto zásady by malo byť súčasťou základnej novinárskej etiky a dodržiavania vzťahov medzi zdrojom informácie a novinárom,“ dodal.
Kto porušuje zákon?
Samotní novinári nemajú celkom jasno v tom, za akých okolností môže novinár vo verejnom záujem zverejniť aj „mimo záznam“ získanú informáciu. „Myslím si, že novinár je v zásade oprávnený, nie povinný, takto konať. Sám som tak už niekoľkokrát konal a zverejnil aj informácie, ktoré boli ‚off record‘,“ vraví Adam Valček, vedúci oddelenia dátovej žurnalistiky v denníku SME.
Podľa neho však má rozhodovanie na Slovensku ďaleko k ideálu. Ak by sa napríklad novinár rozhodol zverejniť „off record“ priznanie oligarchu, že neplatí dane, vystavuje sa riziku, že iné zdroje ho už nebudú považovať za dôveryhodného a nebudú mu v budúcnosti poskytovať informácie.
A. Valček pridáva aj právny rozmer, podľa ktorého je novinár v zmysle tlačového zákona na požiadane povinný chrániť identitu zdroja a obsah informácie. „Tejto povinnosti ho môže zbaviť iba samotný zdroj, respektíve jeho pozostalí. Zákon v tomto prípade explicitne neustanovuje nič také, ako možnosť zverejniť obsah informácie poskytnutej zdrojom ako ‚off record‘ vo verejnom záujme.“
Zároveň pripomína ustanovenie, že mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípady, keď je novinár povinný prekaziť spáchanie trestného činu. „Ale nakoniec by záviselo od súdov, či by to vyložili tak široko, aby sa to vzťahovalo aj na nie trestné činy. Inak povedané, kto ‚breakuje off record‘ informácie, v zásade porušuje zákon a aj preto by si náš tlačový zákon zaslúžil novelizovať,“ zamýšľa sa.
To je novinárska práca
Reportérka RTVS Zuzana Hanzelová ešte podobnú dilemu neriešila. „Všeobecne však u mňa platí: ‚off record je off record‘. Ak by som sa dozvedela informáciu vo verejnom záujme, začala by som s ňou pracovať a všetkými dostupnými spôsobmi by som sa snažila získať zdroj ‚on record‘,“ vraví.
Práve takýto postup považuje za základ práce novinára: „Často počujeme veľa ‚off record‘ informácií, našou úlohou je ich overiť a zverejniť z dôveryhodného ‚on record‘ zdroja. Neviem si zatiaľ predstaviť, aká závažná informácia by to musela byť, aby som ju zverejnila bez tohto overenia.“ Dodáva, že by sa určite poradila so skúsenejšími kolegami, editormi a šéfredaktorom, a spolu by sme našli riešenie. „Viac hláv, viac rozumu“.
Pri zverejnení informácií považuje za dôležité rozlišovať jej pôvodcu: „Ak by išlo o sudcu či vyšetrovateľa, ktorý vám v rámci vybudovanej dôvery zverí ‚off record‘ informáciu a samému by mu mohlo ísť o krk, je tá situácia iná, ako keď vám povie takúto informáciu minister alebo politik. Čiže čiastočne by som rozlišovala aj to, kto a za akých podmienok vám tú informáciu hovorí.“
„Off the record“ znamená aj to, že novinár spravidla nemá záznam a ani dôkaz, že niečo bolo povedané, upozorňuje P. Múdry. „A to už je potom na tenkom ľade. Samozrejme, výnimkou je, ak sa novinár dozvie niečo, čo by mohlo byť porušením zákona - to má ako každý občan oznámiť príslušným orgánom a zverejniť až potom, ak už. Ale ako už bolo spomenuté: chýbajú dôkazy.“
Šéf slovenskej pobočky IPI tiež dodáva, že pravidlá platia len v prípade, že požiadavka „off the record“ bola explicitne oznámená pred stretnutím, či pred zverejnením niečoho, čo je určené len a len pre informáciu prítomných.
„Mám trochu obavy, že týmto názorom zo ‚starej školy‘ popudím niektorých súčasných novinárov, ale podľa mňa sa pravidlá žurnalistiky ani novými technológiami nezmenili, zmenil sa len spôsob distribúcie informácii, a možno sa aj zmenili novinári, pod vplyvom týchto technológii,“ dodáva.
Posunúť kolegovi?
Jasno nemajú novinári ani v tom, či posúvať „off record“ informáciu v rámci redakcie. Podľa P. Múdreho je to neetické.
„Myslím si, že naznačiť kolegovi, ktorým smerom sa má uberať pri hľadaní nejakej stopy, je etické,“ oponuje Z. Hanzelová z RTVS. „Stále ale trvám na tom, čo som napísala na začiatku – novinár je povinný urobiť všetko preto, aby túto informáciu získal z iného ‚on record‘ zdroja.“
A. Valček jednoznačnú odpoveď nemá. „Faktom je, že na Slovensku je takéto klebetenie prítomné a pomerne časté. Nakoniec, niektoré zdroje sa pokúšajú komunikovať s novinármi najmä s cieľom, aby títo posunuli informáciu ďalej kolegom, respektíve iným zdrojom.“
Veľmi špecifická situácia nastáva, keď je respondent presvedčený, že novinárovi posúva informáciu, ktorá už na verejnosti koluje. Takéto situácie sú pomerne časté, vysvetľuje A. Valček.
„Moja reakcia závisí od okolností, ale spravidla v takýchto prípadoch informujem druhý zdroj, že sa vo vzťahu k tejto informácii necítim viazaný záväzkom nezverejňovať ju, ak som tento záväzok nedal primárnemu zdroju.“ Ako dodáva, zvyčajne sa to potom obráti na debatu o primárnom zdroji, kto je to a podobne.
Poznámka: Mediálne.sk je súčasťou vydavateľstva News and Media Holding, ktoré patrí finančnej skupine Penta.
