Klesajúci predaný náklad novín

a zároveň rýchly prírastok internetových

návštevníkov a príjmov

z online inzercie. Tento trend sa

dotkol vlani viacerých slovenských

vydavateľov tlače. Ak by sa printové

médiá zo dňa na deň rozhodli podporovať už

len svoju prítomnosť na webe a tlač by nechali

dožiť život, svoj biznis by mohli veľmi rýchlo

zabaliť.

Dôvod je jednoduchý – najúspešnejšie

internetové stránky celulózových médií v súčasnosti

zarábajú zhruba desaťkrát menej ako

papierový náprotivok. Printy bude ešte dlho živiť

predaj v stánkoch a marketingové oddelenia

sú preto v plnom nasadení. Ich úloha sa

sťažuje – z niektorých nástrojov sa stala obohraná

pesnička, ktorá prestáva fungovať.

 

 

 

Menej námetov. Vydavatelia tlače patria

už niekoľko rokov podľa monitorovaných výdavkov

k najväčším zadávateľom reklamy. Odhliadnuc

od výnimočných imidžových kampaní,

akú na jar spustil napríklad Nový Čas, siahajú

printy k pravidelným avízam o obsahu nasledujúceho

vydania. Vo večerných televíznych

upútavkách sa snažia nalákať čitateľov na exkluzívne

materiály. Seriózna denná tlač často

predstavuje servisné témy reagujúce na aktuálne

novinky.

Obohraný marketing

Spotrebiteľské spravodajstvo má však svoje

„dni slávy“ už za sebou. Časy veľkých reforiem

daňového či zdravotného systému sú

preč a redakciám sa preto nesypú nápady

sami od seba. „Je pochopiteľné, že v období

zásadných zmien v spoločnosti je podstatne

ľahšie hľadať témy, ktoré zaujmú širšie masy

čitateľov. Vtedy priniesli aj dve tretiny vydaní

novín do roka vysoko nadpriemerný predaj.

V súčasnosti bude počet úspešných tém

do roka menej ako päťdesiat,“ hovorí marketingový

riaditeľ vydavateľstva Petit Press Peter

Mačinga.

Súvisiaci text:

Rekordný rok denníkov

Jeho slová potvrdzuje aj šéf marketingu vo vydavateľstve

Perex Richard Jajcay: „V čase veľkých

zmien v uplynulom období boli servisné

témy pre čitateľov určite atraktívnejšie než

dnes.“ Denník Pravda podľa R. Jajcayho stále

propaguje aj svoje spotrebiteľské texty, okruh

tém v marketingovej komunikácii sa však musel

rozšíriť.

Ani jeden z denníkov sa zároveň nechce

stať závislým od nekončiacej sa propagácie

prostredníctvom drahej televíznej reklamy.

„Najdôležitejšia nie je komunikácia, ale produkt.

Z dlhodobého pohľadu budeme čo najviac

investovať do produktu, aby sme neboli

nútení každodenne presviedčať čitateľov, že

v Pravde nájdu to, čo chcú a očakávajú,“ vysvetľuje

R. Jajcay.

Peter Mačinga, zodpovedný okrem iného

za marketing denníka Sme, si myslí, že vydavatelia

začnú postupne hľadať iné formy predaja

novín. Dôvod? Okrem klesajúceho úspechu

servisných tém aj celkový odlev televíznych

divákov a zároveň rastúca cena za TV reklamu,

po ktorej neutícha dopyt.

Nový Čas našiel aj inú cestu do médií – jeho

imidž podporuje mediálne partnerstvo so súťažami

ako Superstar, TOM či Slávik, ktoré denník

zároveň zásobujú témami a hviezdičkami.

Viac DVD. Mimo vlastných stránok komunikuje

tlač s čitateľmi aj prostredníctvom lacných

DVD edícií, ktoré nesú názov denníkov. Vlastnú

sériu diskov si vyskúšali takmer všetci veľkí

vydavatelia novín.

Prvenstvo v počte predaných

filmov má mediálny dom Ringier, ktorý

z edície Nový Čas vás baví predal vlani päť miliónov

DVD. Podľa riaditeľky marketingu Ivony

Matulik lacné filmové nosiče napriek úspechu

nemali z dlhodobého hľadiska vplyv na predajnosť

Nového Času: „Prínos DVD edície vidíme

skôr v obohatení značky Nový Čas o ďalšiu

pridanú hodnotu ako v priamej podpore predaja

denníka.“

Symbiotický efekt sa podľa P. Mačingu z Petit

Pressu nedostavuje aj preto, lebo trh je prílohami

zaplavený – v druhej polovici roka mali

svoje edície skoro všetky denníky.

Spoločnosť 7 Plus, ktorej marketing sa spomedzi

konkurencie najviac spolieha na súťaže

o drahé ceny, tiež predávala svoju DVD sériu

pod značkou Plus jeden deň. Začiatkom roka

ju zrušila. K dôvodom sa vydavateľstvo vyjadriť

nechcelo.

Mediálny dom sa vrátil k filmom v týždenníku

Plus 7 dní, stratégiu však zmenil – rozprávky

nepredáva, ale zadarmo ich pribaľuje. Časopisu

to zrejme pomohlo – jeho predajnosť

sa po minuloročnom poklese v prvom kvartáli

opäť dostala na tradičné hodnoty.

Ivona Matulik z Ringieru si myslí, že konkurencia

tak len umelo zvyšuje predaný náklad.

Spochybňuje efektívnosť takto vynaložených

prostriedkov: „Na základe skúseností zo zahraničia

si myslíme, že grátis DVD prílohy sú

dlhodobo neudržateľné.“

Švajčiarsky vydavateľ si túto stratégiu vyskúšal

pri týždenníku Život – k magazínu pribalil DVD

s koncertom Miroslava Žbirku, k jednorazovej

akcii sa zatiaľ nevrátil. Denník Sme začiatkom

roka prežíval prílohovú abstinenciu, čo sa prejavilo

aj na predaji – denník spadol na niekoľkoročné

minimum. P. Mačinga to neľutuje: „Postaviť

predaj novín na darčekoch pre čitateľov

je krátkodobo veľmi úspešné, dlhodobo veľmi

nebezpečné. Problémom takto získaných čitateľov

je, okrem takmer nulovej lojálnosti, aj vysoké

riziko zhoršenia čitateľskej štruktúry.“

Ak

chce totiž médium ponúknuť inzerentom bonitnejšie

publikum, rozdávaním darčekov si zvýši

predajnosť, ale zároveň „poškvrní“ cieľovku

o inzertne nezaujímavých čitateľov. Dlhodobé

publikum patriace do vytúženej cieľovej skupiny

chce Sme preto radšej budovať získavaním

predplatiteľov.

 

 

 

Obohraný marketing