Obavy, podľa ktorých mali byť novinové strany zaplavené publikovanými žiadosťami o opravu a odpoveď sa nenaplnili. Vydavatelia totiž odmietli väčšinu z nich zverejniť, keďže nespĺňali formálne kritériá rôzneho druhu. Aj to je jeden zo záverov výskumnej správy, ktorá vznikla na pôde Fakulty masmédií Bratislavskej vysokej školy práva.
Autor výskumu Branislav Ondrášik skúmal ako sa novozavedený inštitút práva na odpoveď a na novoupravený inštitút práva na opravu využíva v troch mienkotvorných slovenských denníkoch: Sme, Pravde a v Hospodárskych novinách. Predmetom analýzy boli podania v období desiatich mesiacov od nadobudnutia platnosti nového tlačového zákona v júni 2008 do marca 2009.
Ani jeden z troch analyzovaných denníkov nezaznamenal žiadosť o odpoveď od "obyčajných ľudí". "Práve ochrana práv občanov bola zdôrazňovaná pri prijímaní nového zákona," píše v správe Ondrášik. Odpoveď alebo opravu požadovali najmä politici, úrady a oficiálne orgány, miestna samospráva, právne kancelárie, záujmové skupiny a podniky. Noviny zaznamenali v sledovanom čase nárast počtu žiadostí o opravu, desiatky boli aj žiadostí o odpoveď.
• Extrakt z výskumnej správy na prevzatie (PDF, aj s grafmi a prehľadmi)
Denníky tiež podľa výsledkov výskumu zaznamenali zvýšené náklady na právne služby, keďže právne kancelárie, ktoré denníky využívajú, sa museli za posledný rok sústrediť najmä na analyzovanie či odpoveď alebo oprava spĺňa kritéria zákona.
Sporný tlačový zákon, ktorý presadila bez návrhov opozície a médií vládna koalícia, platí vyše roka. Jeho nedostatky naďalej kritizujú Združenie vydavateľov periodickej tlače či Slovenský syndikát novinárov. Viac informácií.
Podľa šéfredaktora Sme Matúša Kostolného je stále priskoro hodnotiť či sa obavy z nového tlačového zákona naplnili, poukazuje na to, že súdy ešte nerozhodli o tom, ako vykladať právo na opravu alebo odpoveď.
Podľa šéfredaktora Pravdy Petra Šabatu (v čase keď sa analýza uskutočnila), obavy zo zákona sa naplnili čiastočne. Pravda publikovala asi dve odpovede, ktoré spĺňali všetky formálne náležitosti. Ironicky, podľa Šabatu, dostali aj žiadosť o odpoveď od predkladateľa zákona - Ministerstva kultúry, ktorá nesplnila formálne kritériá zákona.
Podľa šéfredaktora Hospodárskych novín Petra Vavra sa obavy z tlačového zákona v ich periodiku naplnili. Podľa neho „sa noviny stali klientmi štátnych orgánov“. Zákon aj po roku vidí ako snahu štátu, úradov a inštitúcií o inštitucionálny vstup do nezávislých médií.
