Za najhorší deň modernej histórie Bruselu označil utorok 22. marca denník Le Soir. „Tí ľudia, ktorí odchádzali na cesty, ktorí išli bezstarostne do práce, sú teraz v rakve alebo v nemocnici. A za nimi plač rodín, milencov či mileniek zasiahnutých bolesťou a celý národ v šoku. Tento utorok zažil Brusel najhorší deň svojej novodobej histórie,“ napísal Le Soir, ktorý v stredu vyšiel s čiernou prvou stranou a fotografiou muža a dievčaťa zapaľujúcich sviečky za obete teroristických útokov v centre belgickej metropoly.
Podľa denníka La Libre Belgique sa barbarstvo nakoniec dotklo Bruselu. „Od útokov v Paríži v januári a v novembri 2015 sme cítili, že sa hrozba priblížila k Belgicku. Už sme si zvykli na túto čudnú klímu. Dúfali sme, že sa teroristi nakoniec vzdajú svojich zločinov, nevyberaných, barbarských, krvavých. Alebo že budú neutralizované,“ napísal denník.
Nádej dalo podľa novín ľuďom zatknutie Salaha Abdeslama. „Zatknutie Salaha Abdeslama dalo ľuďom nádej a posilnilo vôľu tých, ktorí krok za krokom, deň po dni bojujú proti absolútnemu zlu terorizmu. Zatknutie tohto muža ukázalo - aspoň sme si to mysleli - nadradenosť polície nad týmito biednymi útokmi. Ale nie je to tak. Brusel bol zasiahnutý do srdca,“ uviedol La Libre Belgique.
Le Soir sa zas pýta, či mala Belgicko okamžite po zatknutí najhľadanejšieho muža Európy zvýšiť bezpečnostný stupeň na najvyšší - teda na štvrtý. A vo výpočte otázok pokračuje: „Odkiaľ sú teroristi? Narodili sa tu? Ako sa dostali do hnutia džihád? Majú komplicov schopných podobných zverstiev aj v budúcnosti? Akú odvahu budú musieť mať politici, ale aj občania, aby čelili tejto novej situácii?“
Podľa Le Soir nebol hrozný utorok koncom, ale začiatkom niečoho. „Začiatok iného života, zovretejšej spoločnosti, uzavretejšej, tvrdšej, menej bezstarostnej. A možno veľkého strachu, ďalšej nenávisti. To je ten pocit, proti ktorému je potrebné bojovať. Všetkými prostriedkami,“ uzatvára svoj úvodník denník Le Soir.
Le Soir Zdroj: facebook.com/Le Soir
„Teror v Bruseli“, „Belgicko smúti a sčítava mŕtvych“, „Útok na celú Európsku úniu“. Podobné titulky sa po utorkových atentátoch na bruselské letisko a metro objavili na prvých stránkach veľkej väčšiny svetových periodík. Spoločne s opisom bombových útokov s tromi desiatkami mŕtvych zaznievajú otázky, či Belgicko nepodcenilo hrozbu po dolapení Salaha Abdeslama, ktorý je podozrivý z účasti na novembrových teroristických útokoch v Paríži.
„Utorkové útoky v Bruseli vyvolali zatiaľ najvážnejšie otázky, ako bola krajina pripravená na podobnú hrozbu,“ napísal denník The New York Times. Vypočítava pritom opatrenia, ktoré Belgicko prijalo, aby sa vyrovnalo so silnejúcou radikalizáciou vrátane zoznamu ľudí podozrivých z terorizmu, ktorý zahŕňa osoby, čo odišli bojovať do Sýrie, Iraku či Líbye.
Belgicko počas posledných 18 mesiacov zintenzívnilo opatrenia, ktoré majú brániť radikalizácii mládeže, a federálne bezpečnostné agentúry koordinujú kroky s miestnymi úradmi a vymieňajú si informácie. „Napriek tomu je tento systém naďalej vo výstavbe a v Molenbeeku, prevažne moslimskej bruselskej štvrti, nie je dostatok policajtov,“ dodáva denník s tým, že Belgicko nie je jediné, kto by potreboval vylepšiť bezpečnosť. Pripomína, že niekoľko krajín EÚ naďalej nemá elektronické napojenie na Interpol na všetkých svojich hraničných priechodoch.
Rovnaké obavy týkajúce sa nedostatočnej bezpečnosti sa objavujú tiež v komentári denníka The Boston Herald. „Európa čelí bezpečnostnej hrozbe, ktorá v jej modernej histórii nemá obdobu, a to v čase, keď jej spoločná mena, bezpečnosť hraníc a výmena informácií medzi spravodajskými službami sú pod značným tlakom. Keby bola Európa akciou, pragmatický investor by ju predal napriek nákladom a sentimentálnym väzbám. Bez radikálnej reštrukturalizácie je to podnik mieriaci k zániku. Európska únia potrebuje pretvoriť bezpečnostný systém, zboriť prekážky brániace výmene informácií, zosilniť hranice a chrániť obyvateľov,“ dodal denník.
„Prečo si teroristi vybrali za cieľ Belgicko?“ pýta sa britský denník The Guardian. „Belgicko sa môže zdať ako nepravdepodobné ohnisko európskeho extrémistického násilia,“ píše denník, podľa ktorého ale existuje mnoho dôvodov, prečo tomu tak je. „Medzi ne patrí početná a zle integrovaná moslimská menšina, vysoká nezamestnanosť medzi mladými v tejto komunite, dostupnosť zbraní, vysoko rozvinutá komunikačná a dopravná sieť, samoľúbe a samy so sebou spokojné úrady trpiace chronickým nedostatkom zdrojov, a domáca politická nestabilita,“ tvrdí.
Britský The Independent poukazuje na to, že sa ukázala bezpečnostná slabina väčšiny európskych letísk - totiž režim v príletových halách, bežne plných cestujúcich čakajúcich bez akýchkoľvek kontrol na prísne odbavovacie procedúry pred vstupom do lietadiel. Prísť do týchto hál so zbraňami a náložami je jednoduché. Mnohé letiská po útokoch v Bruseli rýchlo nasadili nových policajtov do budov, ale podľa denníka ide skôr o kozmetické záležitosti - prítomnosť väčšieho množstva policajtov má upokojiť pasažierov, avšak riziko to neznižuje.
Mestá ako Istanbul, Nairobi alebo Bombaj, ktoré majú za sebou množstvo teroristických útokov, kontrolujú cestujúcich a ich batožinu ešte pred vstupom do hlavnej letiskovej budovy. Obrie európske letiská ako Heathrow a Gatwick v Británii, letisko v Amsterdame alebo parížske Charles de Gaulle budú musieť byť v tomto zmysle prebudované.
