Európskych novinárov a médiá ohrozuje najmä použitie špionážnych počítačových programov a súdne ťahanice s cieľom sťažiť ich investigatívnu prácu. Vo svojej výročnej správe to uvádza platforma Rady Európy na ochranu žurnalistiky. Obavy vzbudzuje aj neistá situácia novinárov v exile, najmä tých pôvodom z Ruska a Bieloruska, a celková atmosféra v Európe po ruskej invázii na Ukrajinu.
Ochrana novinárov a sloboda médií
„Správa platformy ukazuje rastúce riziká a prekážky, ktorým novinári a médiá v Európe čelia. Potrebujeme rozhodné kroky zo strany štátov na ochranu novinárov a proti hrozbám pre slobodu médií, ako je zneužívanie súdnych procesov a nezákonné sledovanie," uviedla generálna tajomníčka Rady Európy Marija Pejčinovičová Buričová.
Dokument sa zaoberá situáciou novinárov vo všetkých 46 členských štátoch Rady Európy, rovnako ako v Rusku, ktoré medzinárodná organizácia v roku 2022 vylúčila a v Bielorusku. Zatiaľ čo českú mediálnu krajinu opisuje správa len veľmi okrajovo, pozornosť si získalo Slovensko. Dokument spomína napríklad minuloročné opätovné oslobodenie podnikateľa Mariana Kočnera, ktorý čelil obvineniu z objednania vraždy novinára Jána Kuciaka a označuje to za „krok späť pre slobodu tlače".
Kritika Slovenska
Platforma Rady Európy Bratislavu kritizuje aj v súvislosti s rozhodnutím vládnej strany Smer-sociálnej demokracie (Smer-SD) podať žalobu na troch novinárov po kritike kabinetu, podľa Smeru sa komentátori vo svojich príspevkoch dopustili krivého obvinenia. Platforma kritizuje napríklad aj zrušenie koncesionárskych poplatkov a ich nahradenie štátnym príspevkom a následným znížením tohto príspevku o 30 percent.
Čo sa týka obmedzenia slobody tlače a slobody prejavu cez cielené podávanie žalôb či iné právne kroky, výročná správa spomína aj prípady v Británii či Srbsku.
Slobodu médií a bezpečnosť novinárov v on-line priestore v celej Európe podľa správy naďalej ohrozuje používanie pokročilých špionážnych technológií na sledovanie médií aj mediálnych zamestnancov.
Špehovanie novinárov
„V roku 2023 boli zdokumentované nové prípady špehovania novinárov," píše sa v dokumente, podľa ktorého sa zároveň nepodarilo ani vyriešiť podobné kauzy z predchádzajúcich rokov.
Vlastnú kapitolu si vyslúžila pokračujúca ruská invázia na Ukrajinu, ktorá má podľa Rady Európy zásadný vplyv na bezpečnosť novinárov v Európe a na slobodu tlače, okrem iného aj kvôli zatýkaniu a zmiznutiu ukrajinských novinárov, ale aj v súvislosti s obmedzeniami, ktoré zavádzajú úrady v Rusku.
„Rusko posúva cenzúru a obmedzenia pre médiá na novú úroveň," uvádza správa, podľa ktorej invázia ruských vojsk na Ukrajinu aj v uplynulom roku slúžila ruským úradom ako zámienka na sprísnenie legislatívy a utiahnutie kontroly štátu nad médiami či väznenia novinárov v mene ochrany národnej bezpečnosti.
Vyhrážky a zastrašovanie
Situácia je náročná aj pre ruských či bieloruských novinárov, ktorí pracujú z exilu. Čelia vyhrážkam alebo zadržaniu pri návrate do vlasti a v nebezpečenstve sú aj ich rodiny, uvádza platforma Rady Európy.
Rada Európy je medzinárodná organizácia so sídlom v Štrasburgu. Nemá súvislosť s Európskou úniou ani s jej inštitúciami.
Ďalšie správy na Mediálne.sk
