TREND je súčasťou News and Media Holding, vydavateľského gigantu, ktorý má na mediálnom trhu vzhľadom na šírku portfólia značnú silu. Má v ňom všetko od odborných titulov až po lifestyle a bulvár. A je teda samozrejmé, že aj spôsob spracovania článkov sa s ohľadom na iného čitateľa výrazne líši.
Keď robí rozhovor s (teraz už končiacou primátorkou Humenného) Janou Vaľovou, alebo s (teraz už budúcim primátorom Bratislavy) Matúšom Vallom reportér ekonomického týždenníka, pýta sa iné otázky ako autor či autorka z lifestylového časopisu. Pri príprave a publikovaní materiálov by však mali platiť pre oboch novinárov a redakcie, v ktorých pôsobia, rovnaké pravidlá. Musí byť jasné, čo je redakčný obsah a či existuje pri jeho publikovaní aj iná motivácia, ako informovať čitateľa.
Pred komunálnymi voľbami vyšiel v mesačníku Madam Eva rozhovor s J. Vaľovou, ktorá v tom čase opätovne bojovala o primátorský post v Humennom. V ňom sa síce autorka vyhýba konfliktným témam, ale v podstate sa nevymyká spracovaniu ďalších rozhovorov v obdobných lifestylových magazínoch. Pýta sa najmä na voľný čas, rodinu, deti, vzťahy. Problémom je, že sa pod rozhovor nepodpísala vlastným menom a vyšiel bez relevantného dôvodu pod pseudonymom. Ako dôvod uviedla, že s textom nebola stotožnená, pretože si ho nielenže nevybrala na spracovanie sama, ale podnet na jeho napísanie nevznikol ani v samotnej redakcii. Pochádzal od vedenia vydavateľstva.
Žijeme v časoch, keď od spochybňovania práce novinárov a útokov na nich neodradila časť politikov a verejnosti ani vražda jedného z nich a keď sa za novinárov označujú konšpirátori chodiaci po inštrukcie do Moskvy, pochybní zblúdilci píšúci na objednávku či dokonca Marián Kočner. Je preto nanajvýš potrebné, aby si štandardné médiá a ich vydavatelia a majitelia uvedomovali svoju spoločenskú úlohu a zodpovednosť a v žiadnom ohľade neprispievali k nabúravaniu dôvery v prácu novinárov.
A to sa teraz mohlo stať. Redaktorka odchádza z vydavateľstva s poškvrneným menom. Ako priznáva, môže si za to aj sama, lebo v správnom čase nedokázala povedať „nie“. Tvrdí, že do napísania textu bola tlačená, vedenie vydavateľstva tvrdí opak. Situáciu sa napokon rozhodla riešiť výpoveďou.
Je nevyhnutné, aby médiám ľudia verili. Pretože čím viac sa bude táto dôvera oslabovať, tým viac riskujeme, že začnú hľadať alternatívu. A tá môže byť extrémne nebezpečná. A ukázať na problém treba aj vtedy, ak sa stane vo vedľajších dverách a vyrobí ho redaktor, šéfredaktor či vedenie. Nie je to totiž gól do vlastnej brány, ale snaha prispieť k transparentnému mediálnemu prostrediu.
