Tento príbeh sa stal pilierom jeho identity a marketingu. Avšak desať rokov neustáleho opakovania tejto témy začína pripomínať stratégiu Igora Matoviča – rétoriku postavenú na démonizovaní a bulvarizácii protivníka a vlastnej glorifikácii.
V týchto dňoch si redakcia Denníka N a jej lídri v sérii článkov, či rozhovorov pripomínajú svoj Raison d´État. Autor tohto pojmu, kardinál Richelieu ho vysvetlil tak, že štátne záujmy sú nadradené etickým normám, či záujmom jednotlivcov. V prípade Denníka N to znamená, že realita a faktickosť sú podradené ich zakladateľskému étosu, ktorým je protest proti vstupu Penty do Petit Pressu.
Stanovisko vydavateľstva NMH: Denník N oslavuje a fabuluje
Všetky heroické príbehy a mýty asi majú právo obsahovať určitú mieru hyperbolizácie, pretože zo suchých faktov sa inšpiratívne príbehy a legendy rodia len veľmi ťažko. Tak, ako boľševici v roku 1917 mali svoj výstrel z Auróry a útok na Zimný palác, tak aj zakladatelia Denníka N majú svoj úvodný boj s Jaroslavom Haščákom. Ten slovami šéfredaktora Matúša Kostolného mal ponúkať jemu osobne veľké peniaze, aby ho presvedčil zostať v Petit Presse a nezakladať Denník N.
A práve pri tomto stretnutí s Haščákom mala zaznieť ústami Kostolného veta, že: „neexistujú peniaze, ktoré by ovplyvnili ich rozhodnutie“. Znie to hrdinsky, no má to zásadný rozpor s realitou v tom, že Haščák Kostolnému žiadne peniaze neponúkal.
Na uvedenom stretnutí s ním otvoril tému možnosti zamestnaneckých akcií v Petit Presse. A aj to nie pre Kostolného osobne, ale pre celú redakciu. Cieľom bolo aj takouto formou vytvoriť pre redakciu nástroj, aby mala možnosť ovplyvňovať a kontrolovať fungovanie firmy a mala tak priamy dosah aj na zabezpečenie vlastnej nezávislosti.
Ďalšou mozaikou, ktorá až tak nezapadá do hrdinského mýtu o vzniku Denníka N sú zhruba tri mesiace, kedy Matúš Kostolný a približne štyridsiati odchádzajúci redaktori stále pracovali v SME potom, ako verejne ohlásili svoj odchod a ambíciu založiť nové médium. Poberali platy z Petit Pressu, pričom využívali aj obsah Denníka SME a infraštruktúru Petit Pressu na to, aby pripravovali a „marketovali“ svoj nový projekt, ktorý bol pritom zjavnou konkurenciou voči SME.
V podnikaní sa takéto správanie nazýva nekalá súťaž, alebo vedomé poškodzovanie vlastného zamestnávateľa. Iróniou je to, že v tom čase už Penta bola spoluvlastníkom Petit Pressu (50%), takže Kostolný a spol. v podstate využívali aj časť zdrojov a majetku Penty na štart Denníka N. Keby sme boli v Čechách, tak by sme to mohli nazvať švejkovinou, alebo chytráctvom. Na Slovensku a v slovenskom jazyku pre takéto správanie existujú aj iné, trefnejšie pomenovania. No nie je to ani heroizmus a ani férovosť.
Desaťročné zakladateľské výročie môže byť peknou príležitosťou nielen na oslavu, ale aj zdôraznenie, či pripomenutie vlastných hodnôt. Spôsob, akým sa k tejto udalosti postavila redakcia Denníka N len dokazuje neschopnosť prekročiť svoj vlastný tieň v podobe posadnutosti jednou osobou.
Podobne ako Igor Matovič, aj Denník N balansuje medzi realitou a marketingovou ilúziou. Podsúva verejnosti svoju verziu pravdy, ktorá často ignoruje vlastné zlyhania a nepohodlné fakty. Poctivá žurnalistika však potrebuje viac než rétorické gestá – vyžaduje čestnosť, úctu k faktom a aj odvahu priznať si vlastné chyby.
Autor: Martin Danko - External Relations Manager v spoločnosti Penta
Poznámka: Portál Mediálne patrí do portfólia mediálneho domu News and Media Holding (NMH).
