Do devätnásteho roku svojho ponovembrového vychádzania by dnes vstupoval referenčný denník Národná obroda.
Predchodca novín pôvodne vznikol po druhej svetovej vojne v Košiciach, neskôr v Bratislave ako dvojdenník Slovenskej národnej rady. Vláda ho zrušila v roku 1948, denník mal byť "príliš orientovaný na intelektuálov".
Národná obroda začala znovu vychádzať až po novembri 1989 na ako vládny denník. Prvé číslo vyšlo 15. mája 1990, rok na to pokračovala vo vydávaní zamestnanecká spoločnosť Národná obroda. V roku 1992 sa sformovala spoločnosť Nofra, v ktorej mala 49 percentný majetkový podiel firma Socpress Paríž - súčasť tlačového koncernu Hersant, ktorý vlastní denník Le Figaro a desiatky ďalších francúzskych periodík. Národná obroda chcela byť objektívnym, nadstraníckym, informatívnym denníkom pre náročných čitateľov. Jej náklad však v prvej polovici 90-tych rokov klesol z 80 na 40 tisíc výtlačkov.
V druhej polovici 90-tych rokov došlo k viacerým vlastníckym a následne aj koncepčným zmenám. Od apríla 1995 podiel francúzskeho koncernu prevzala spoločnosť Socpress Bratislava, ktorej vlastníkom sa stala nemecké vydavateľstvo Rheinisch-Bergische Druckerei und Verlagsgesellchaft z nemeckého Düsseldorfu. Od jesene 1995 nasledovali ďalšie zmeny vo vlastníctve Národnej obrody, v máji 1996 sa napokon stala 100 percentným vlastníkom novín spoločnosť Nofra Východoslovenské železiarne Košice.
Vlastnícke zmeny vyústili v roku 1996 aj do zmien personálnych a koncepčných. "Nezávislý denník občanov Slovenska" nahradil podtitul "Denník o hospodárstve a spoločnosti". Jeho orientáciu na hospodársku problematiku malo potvrdiť od apríla 1996 aj využívanie novinového papiera tzv. lososovej farby, ktorý je charakteristický napríklad pre Financial Times. Koncept neuspel. V roku 1998 dosiahol deník stratu vo výške niekoľkých desiatok miliónov korún. V roku 1999 klesol náklad Národnej obrody na 23 tisíc výtlačkov, krátko prestal vychádzať. Slovensko malo vtedy rekordný počet ekonomických denníkov - Hospodárske noviny, Hospodársky denník a Národnú obrodu.
V roku 1999 predali VSŽ Košice Národnú obrodu novému majiteľovi Vivar Invest, od ktorého ju v júni 1999 prevzala spoločnosť NO Publishing House. V júni 2000 získal 49 percent akcií bývalý predseda Svetového kongresu Slovákov, americký Slovák Leopold Danihels, ďalšími akcionármi boli Ján Kováčik, Pavol Rusko a Pavol Jančoušek. Vydavatelia nadviazali na koncepciu denníka spred roku 1996, s čím korešpondoval aj nový vzhľad a univerzálny obsah novín. Z predchádzajúceho obdobia prebrali len finančnú prílohu Koruna. Denník sa zaradil do skupiny médií okolo Pavla Ruska.
Od 1. apríla 2001 mala Národná obroda opäť nového vydavateľa, spoločnosť Mirox. Jej riaditeľom bol bývalý šéf publicistiky TV Markíza Robert Beňo, podľa ktorého základnou líniou spravodajstva Národnej obrody mal byť liberálno-občiansky pohľad. Jediným spoločníkom Miroxu bola firma A.R.J., v ktorej štatutárnych orgánoch boli Radka Doehring, Ivan Petríček, Juraj Kováčik a Pavol Rusko. V roku 2001 sa náklad Národnej obrody pohyboval od 15 do 20 tisíc výtlačkov. Od 1. júla 2002 nasledovalo ďalšie vydavateľstvo Výhra a v rokoch 2004 a 2005 prevzala denník spoločnosť Pegas 2 Slovakia.
Priemerný náklad Národnej obrody v januári 2005 bol 21 tisíc výtlačkov, z ktorých sa však predalo len približne 13 tisíc. Posledné číslo denníka vyšlo 31. mája 2005. Vydavateľstvo zároveň oznámilo, že pripravuje vydávanie nového denníka. Projekt novín 24 hodín s podtitulom "Denník pre všetkých" však vydržal vychádzať len od augusta 2005 do januára 2006. Viac informácií.
