Médiá robia politiku a nikto im na to nedal mandát, rozhorčuje sa Belousovová

"Médiá pod rúškom nejakej demokracie, plurality a blablabla robia zásahy do politiky, pričom nikto nedal mandát na to, aby manipulovali v politike s verejnou mienkou v prospech niekoho. A nemajú ani žiadnu zodpovednosť," rozhorčovala sa v relácii O 5 minút 12 podpredsedníčka parlamentu a SNS Anna Belousovová.

Pripomenula vraj nepravdivú informáciu TV Markíza o ich poslancovi Chelemendikovi a jeho dopravnej nehode. "Ak by mal právo na odpoveď pán Chelemendik, tak by uverejnil, že táto televízia robí zrejmú manipuláciu s verejnou mienkou s cieľom poškodzovať Slovenskú národnú stranu," povedala. Chelemendikovo stanovisko k reportáži TV Markíza.

Belousovová dúfa, že v prípade tlačového zákona zvíťazí v parlamente zdravý rozum a opozícia si uvedomí, že tento zákon nesúvisí s Lisabonskou zmluvou. Podľa jej diskusného oponenta podpredsedu KDH Martina Fronca nejde o tlačový, ale "náhubkový" zákon, ktorý má umlčať médiá.

Fronc tvrdí, že občania, ktorí sa stretávajú s tým, že sa o nich píše v novinách, sú "celebrity, politici a mafiáni". "Dočkáme sa toho, že mafián bude vysvetľovať na prvých stránkach novín, ako mu je ukrivdené," myslí si Fronc.

Premiér Robert Fico nemieni ustúpiť opozícii a o Lisabonskej zmluve chce dať hlasovať hneď potom, ako bude schválený tlačový zákon. "Vo vládnej koalícii prevláda presvedčenie, že dáme hlasovať," povedal v diskusnej relácii televízie TA3 V politike.

Premiér si vie len ťažko predstaviť, že opozícia "hodí cez palubu" celú Európsku úniu. Potvrdil tiež, že pôjde o prvý a posledný pokus presadiť reformnú zmluvu Európskej únie. Opätovné hlasovanie o zmluve ústava nepovoľuje. "Keby sa stala taká tragédia, vláda bude musieť vyvodiť z toho politické dôsledky." Nepovedal aké konkrétne, spresnil len, že na mysli nemal pád vlády.

Napriek tomu, že "vláde veľmi záleží, aby Lisabonská zmluva prešla", sa Fico nemieni nechať ďalej vydierať "deklasovanou menšinou". Uviedol tiež, že z prostredia EÚ dostáva opozícia varovania, že nepodporenie zmluvy môže mať negatívny dopad na ich členstvo v európskych štruktúrach.

Premiér skonštatoval, že vládne strany v prípade tlačového zákona ustúpili a urobili zmeny. Opozíciou kritizované široké vymedzenie práva na odpoveď zúžili tak, že nebude môcť obsahovať hodnotiaci úsudok a obmedzí sa len na faktické tvrdenia. Teraz ho považuje za "perfektne vyšpecifikované". Viac informácií o zmenách v tlačovom zákone.

"Tento zákon je šitý na to, aby politici a verejná moc mohli zasahovať do tlače," povedal v druhej časti O 5 minút 12 predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislav Janiš a dodal, že keby bol prijatý návrh zákona z dielne koalície, tak hrozí, že média sa dostanú do stavu, keď bude časť ich vydania obsahovať odpovede politikov. "Za každým kritickým článkom, môže nasledovať odpoveď," zdôraznil.

Podľa predsedu Zahraničného výboru NR SR Borisa Zalu je právo na odpoveď v prípade pravdivej informácie bežný inštitút, ktorý nerozhoduje o tom, čo je pravdivé alebo nepravdivé. Otvára sa ním priestor pre človeka, ktorý, ak sa cíti poškodený, má právo požiadať o opravu alebo vyjadrenie svojho názoru.