Majú médiá kotlebovcov považovať za relevantný subjekt a poskytovať im priestor ako iným stranám? Informovať o ich prípadných návrhoch zákonov a oslovovať ich do tém, ktoré sa ich potenciálne týkajú, na rozšírenie názorového spektra respondentov? Alebo s argumentom o ultrapravicovom zameraní strany a vyznávaní názorov na hrane zákona vytlačia poslancov za ĽS NS do informačného vákua?
Šéfredaktorov denníkov a televízií sme sa pýtali tri otázky:
1. Akým spôsobom plánuje vaše médium informovať o strane ĽS NS Mariana Kotlebu? Budete predsedovi a zástupcom strany poskytovať rovnaký priestor ako iným stranám?
2. Budete predstaviteľov strany oslovovať ako respondentov pri príprave článkov/reportáží a žiadať od nich reakcie v prípade, že sa ich téma bude týkať v rámci bežnej parlamentnej činnosti (napríklad čo sa týka názorov na pripravovanú legislatívu a podobne)? Alebo ich nebudete považovať za štandardný politický subjekt a teda ich budete ignorovať?
3. Akým prívlastkom budete označovať ĽS NS?
Sme, šéfredaktorka Beata Balogová:
1. „Nebudeme ignorovať Mariana Kotlebu. Je poslanec a jeho pôsobenie bude pod naším drobnohľadom. Zároveň denník Sme bude čitateľom pripomínať, kto Kotleba je a že prichádza z neonacistickej subkultúry.“
2. „Zároveň mu nebudeme poskytovať priestor bezdôvodne a nekriticky, najmä nie na obhajovanie neobhájiteľného: myšlienkam a ideológii, ktorá utláča ľudské práva a je v rozpore aj so samotnou ústavou tejto krajiny. Budeme pozorne posudzovať jeho prejavy v parlamente a nebudeme posúvať každé jeho škandalózne vyhlásenie do verejného priestoru.“
3. „Budeme ho nazývať tak ako sa cez svoje prejavy za tie roky profiloval: extrémistom a neonacistom. Nebudeme jeho charakteristiku zjemňovať.“
Pravda, šéfredaktorka Nora Slišková:
1. „Ktokoľvek, kto hlása obludné ideológie, nemôže dostať priestor.“
2. „Už som odpovedala.“
3. „Stačí si to pozrieť v denníku Pravda.“
Denník N, šéfredaktor Matúš Kostolný:
„Mariana Kotlebu nemôžeme ignorovať, ich ideológia a názory sú však toxické, totalitné a proti demokratickému zriadeniu, v ktorom žijeme. Preto k nim musia aj médiá pristupovať veľmi obozretne a pozorne. Nie je povinnosťou médií poskytovať im rovnaký priestor, ani ich oslovovať ku všetkým témam. Sú to politici, ktorí predstavujú extrém a len to, že boli zvolení do parlamentu, na tom nič nemení. Napriek tomu sa médiá s Marianom Kotlebom musia rozprávať, musia sa však pokúšať odhaľovať jeho pozície, pozadie. Súčasťou informovania ale musí byť aj kontext, teda, kto Marian Kotleba a jeho strana je. K akým hodnotám sa hlásia a v čom sú nebezpečné. Označovať ich budeme ako fašistov, neofašistov, etxtrémistov.“
TV Markíza, riaditeľ Centra spravodajstva a publicistiky Henrich Krejča:
1. „Máme objektívne a nezávislé spravodajstvo, preto vždy poskytujeme priestor všetkým relevantným politickým stranám.“
2. „Našou snahou je priniesť maximálne vyvážené spravodajstvo, preto dostane priestor každý, ktorého sa predmetná téma týka. Odmietame však priame šírenie rasizmu, extrémizmu či xenofóbie.
3. „Čo sa týka orientácie, primárne rozlišujeme len medzi pravicou, stredom či ľavicou, alebo medzi ultraľavicou či ultrapravicou. Pojmy ako ‚fašistická strana‘ u našich parlamentných strán nepoužívame.“
RTVS, hovorkyňa Dominika Šulková:
„RTVS odmieta akékoľvek formy extrémizmu, xenofóbie či nenávisti a všetci jej pracovníci si ctia hodnoty demokracie, slobody a antifašizmu. Súčasťou úloh RTVS je aj verejná kontrola a upozorňovanie na nezákonné postupy všetkých zložiek štátnej moci vrátane volených zástupcov v NR SR, konfrontácia ich názorov, plánov a ich vplyvu na spoločnosť v SR. RTVS bude postupovať rovnako ako doteraz, keď sme v uplynulých rokoch predstaviteľov BBSK konfrontovali s dôležitými témami a udalosťami v spravodajstve aj v diskusných reláciách. Verejnoprávny vysielateľ zo zákona pripravuje programy založené na zásadách demokracie a humanizmu a utvára podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti. Zákonnou úlohou RTVS je poskytovanie nestranných, overených, neskreslených, aktuálnych, zrozumiteľných a vo svojom celku vyvážených a pluralitných informácií o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov.“
Mediálne.sk oslovilo aj šéfredaktorov denníkov Nový Čas, Plus Jeden Deň a TV Joj a Ta3, ktorí nereagovali. Hospodárske noviny sa odmietli zapojiť do ankety.
Kotleba vs. médiá
Účasť Mariana Kotlebu na čele Banskobystrického samosprávneho kraja ešte ultrapravicovej strane ĽS NS a jej členom nezabezpečila takú mediálnu pozornosť, akej sa jej s najväčšou pravdepodobnosťou dostane v najbližších rokoch. Svedčia o tom aj nedávne texty v médiách či televízne diskusie. Médiá čelia otázke, ako o strane pôsobiacej na hrane zákona a ústavy informovať, ale aj ako nebezpečnú ideológiu priblížiť - najmä mladej generácii.
Spúšťačom textov sú výsledky parlamentných volieb, ktoré extrémistických kotlebovcov dostali do národnej rady. Do zákonodarného orgánu sa dostali vďaka vyše 200-tisíc hlasom voličov. To viaceré médiá primälo k tomu, aby tento výsledok a dôvody úspechu krajnej pravicovej strany nielen analyzovali, či oslovili konkrétnych voličov s cieľom zistiť ich pohnútky pri výbere strany, ktorej dali hlas, ale zároveň aj opätovne vykladali minulosť a pripomínali historické súvislosti. A to aj od piky - napríklad vysvetľovaním, čo je fašizmus či holokaust. Učitelia medzičasom upozornili, že v osnovách majú vyhradených k téme len zopár hodín.
Denník N dokonca celé pondelkové vydanie z toho týždňa ilustračne venoval téme fašizmu a rasizmu. Publikoval tiež článok, v ktorom vyvracia mýty o Slovenskom štáte a pripomína pravdivé fakty o Jozefovi Tisovi. Práve na výročie vzniku Slovenského štátu...
Kotlebovci už majú prvé skúsenosti s tým, akú pozornosť budú médiá venovať každému ich verejnému prejavu. Hneď keď oznámili meno svojho posledného poslanca, médiám neuniklo, že 22-ročný Milan Mazurek na Facebooku napísal: „... história je úplne prekrútená víťazmi a Chazarmi. Neobhajujem žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách z židov. O Hitlerovi sa učia samé klamstvá.“
Výroky, ktoré môžu napĺňať skutkovú podstatu trestného činu, napriek ich závažnosti však mohol zástupca ĽS NS Milan Uhrík obhajovať priamo v živom vysielaní Markízy – v nedeľnej diskusii víťazov volieb, ktorú sledovalo skoro pol milióna ľudí. Televízia do nej pozvala všetkých zástupcov strán, ktoré sa dostali do parlamentu.
M. Mazurek v zostave 14 poslancov NS ĽS v parlamente vymenil iného adepta, ktorý pôvodne mieril do národnej rady. Aj v prípade Andreja Medveckého, ktorý sa vzdal mandátu, zohrali médiá dôležitú úlohu, keď svorne upozornili na to, že je obžalovaný z trestného činu ublíženia na zdraví.
Kotlebovci na druhej strane zároveň už prejavili, ako sa budú recipročne správať k novinárom. Pri tlačovke strany, ktorá sa 8. marca konala priamo v sídle BBSK, nevpustila ochranka dovnútra viacero médií. Vonku museli zostať zástupcovia Sme, Denníka N, Ta3, TV Joj, Nového Času, Plus Jedného dňa, ale aj reportér českého časopisu Týden.
Marian Kotleba a jeho prívrženci tiež avizovali, že budú podávať trestné oznámenie na každého, kto ich označí za fašistov. Varovanie nepomohlo. S prívlastkom fašistická pri ĽS NS nemajú problém Denník N či Trend, obe médiá označenie pri informovaní o Kotlebovej strane už použili.