Ako povedal M. Kočner, hneď po tlačovej besede D. Lipšica k téme Privatbanky a Kočnerových bankových prevodov v roku 2012 bolo „nesporné, že niektorí novinári disponovali podkladmi, ktoré mali z vyšetrovacieho spisu“.

„Manipulovali informáciami, ktoré nemali z oficiálnych zdrojov,“ povedal a dodal, že preto ešte v apríli 2012 podal trestné oznámenie na generálnu prokuratúru na neznámeho páchateľa.

M. Kočner sa nedávno podľa vlastných slov dostal k e-mailu od nemenovanej novinárky, podľa ktorého D. Lipšic ako minister vnútra organizoval neoficiálne stretnutia s novinármi, na ktorých im poskytoval informácie, k akým sa bežne nemohli dostať, napríklad informácie z vyšetrovacích spisov. „Pravidelne si na tieto stretnutia volal spriaznených novinárov,“ povedal.

Dôkazom o takýchto stretnutiach a užších vzťahoch medzi D. Lipšicom a niektorými novinármi je podľa M. Kočnera aj internetová stránka lipsicovestado.info, ktorú prezentoval na tlačovej konferencii.

„Stránka je dôkazom toho, že novinári sú rovnako podlí ako politici, je tiež obrazom najhlbšieho úpadku novinárskej nezávislosti, cti a etiky,“ povedal M. Kočner. O existencii tohto mailu aj internetovej stránky už podľa vlastných slov informoval vyšetrovateľov.

Z doterajšieho vyšetrovania však podľa M. Kočnera jasne vyplýva, že osoby, ktoré poskytovali novinárom informácie zo živého vyšetrovania, boli D. Lipšic a G. Grendel. D. Lipšic podľa M. Kočnera informoval novinárov, na webe sú Grendelove esemesky a maily.

Niektorí novinári, ktorých mená figurujú na webe, podľa Sme.sk pravosť konverzácií spochybnili. Na stránke je údajný prepis esemesiek a e-mailov G. Grendela so šéfredaktormi denníkov, ako aj šéfmi spravodajstva televízií a ďalšími novinármi. Zahrnutá je aj komunikácia s bývalým policajným prezidentom Jaroslavom Spišiakom.

Zverejnená komunikácia G. Grendela s novinármi pochádza z obdobia, keď ešte nebol poslancom parlamentu, ale Lipšicovým hovorcom vrátane pôsobenia na ministerstve vnútra. Predtým bol dlhoročným novinárom. Niektoré esemesky a e-maily nezahŕňajú pracovnú, ale súkromnú komunikáciu. Správy sú vyňaté z kontextu, spravidla nie je možné overiť súvislosti ani pravdivosť. Autor webstránky na doméne .info je neznámy.

G. Grendel sa priamo nevyjadril k otázke, či je prepis častí jeho SMS a e-mailovej komunikácie pravý. „Blahoželám pánovi Ficovi, Kaliňákovi a Bašternákovi k výberu nového hovorcu,“ uviedol na margo Kočnerovej tlačovky.

Mediálne.sk priamo oslovilo viacerých novinárov, ktorých údajná komunikácia s G. Grendelom je zachytená na webe, aby potvrdili či vyvrátili pravosť prepisov. Monika Tódová z Denníka N, šéf spravodajstva RTVS Lukáš Diko aj reportér Aktualít Marek Vagovič (v minulosti .týždeň a Sme) sa odpovedi na túto otázku vyhli. 

„Svoj postoj som dala najavo na tlačovke,“ napísala M. Tódová a odkázala na šéfredaktora (Matúša Kostolného, ktorého komunikácia s G. Grendelom ešte z čias, keď bol šéfredaktorom Sme, je takisto na webe, na ktorý upozornil M. Kočner). „Nebudem komentovať manipulatívne konštrukcie,“ uviedol L. Diko. „Som už dosť skúsený na to, aby som sa nenechal zatiahnuť do spravodajských hier, ktorými sa niekto snaží odpútať pozornosť od káuz ako Bašternák alebo Gorila,“ reagoval M. Vagovič. 

Reakciu prisľúbil aj šéfredaktor spravodajstva Markízy Tibor Mattyašovský, zatiaľ ju neprostredkoval. Pravosť zverejnenej konverzácie priznala novinárka TRENDU Zuzana Petková, ktorá predtým pracovala v Sme, Pravde a Hospodárskych novinách.

„Podávam trestné oznámenie. Odpočúvanie telefónov, zverejnenie údajnej komunikácie dvadsiatky novinárov, z ktorých mnohí monitorujú spoločensky závažné kauzy a snaha o ich diskreditáciu sú praktiky, ktoré sme naposledy videli za Mečiara a sú neklamným znakom, že sa blížime k zločineckému štátnemu systému, kde vládne mafia a podvodníci s DPH,“ konštatovala.

M. Tódová sa na tlačovke M. Kočnera pýtala na pôvod jeho majetku, výšku vratiek DPH, odkiaľ zobral na byt v Bonaparte, ako aj na peniaze, ktoré mali na jeho účet prísť z Belize či na miliónovú pôžičku od Privatbanky z portfólia Penty. M. Kočner na otázky novinárky najprv odpovedal, neskôr už nie. „Buďte ticho, pani Tódová,“ utrúsil.

„Môžete zverejniť koľko chcete webových stránok, nič z toho nedokazuje korupciu novinárov a to vás štve – že si neviete kúpiť novinárov, že píšu o vás a o vašom kamarátovi Bašternákovi, o Bonaparte,“ kontrovala reportérka Denníka N.