Je to aj o šťastí, hovorí fotografka, ktorá zvečnila Fica s kolou aj s grimasou u Kisku

Ako ste sa dostali k foteniu?

Fotografovanie som mala rada už ako dievča. Prvýkrát som ale reálne začala fotiť ako dospelá počas pobytu v Belgicku. Bola som samouk, učila som sa tak, že som skúšala rôzne techniky fotografovania. Fotila som najskôr ľudí, prírodu, potom som sa dostala k reportážnej fotografii, ale aj k fotografovaniu svadieb, čo považujem za najobtiažnejšiu formu reportážnej práce. Keď sme sa mali vrátiť na Slovensko, začala som uvažovať, čo ďalej. Manžel mi poradil tlačovú agentúru SITA, kde hľadali človeka. Ozvali sa mi v priebehu hodiny a dohodli sme sa na spolupráci. No suma honoráru bola taká, že ja zvyknutá na belgické cenové pomery, som zo srandy nadhodila, že aspoň bude na gumové medvedíky. Odvtedy si ma doberajú, že fotografujem za medvedíkov.

Keď ste sa vrátili na Slovensko, začali ste fotografovať na plný úväzok?

Šéf redakcie foto SITA mi povedal, že mi dáva tak mesiac. Lebo je to ťažká práca a ja mám dve deti. Vyskúšali sme to a som tam doteraz. Spolu osem rokov s jedinou prestávkou, keď som bola chvíľu opäť mimo Slovenska. Ale aj vtedy som s agentúrou spolupracovala.

Nikdy ste nechceli prejsť na portréty alebo iný, pokojnejší typ fotenia?

Vždy som chcela zachytiť okamih, ten správny moment, ktorý sa nezopakuje. Pri reportáži som každý deň na inom mieste, fotím iných ľudí. Ale fotím aj prírodu, keď potrebuje agentúra takzvané ilustračky napríklad rozkvitnutých kvetov. A napríklad po tomto rozhovore odchádzam na pláž k Dunaju fotiť módnu prehliadku a následne futbal.

Keď fotíte politiku, tlačovky, rozhovory, aj stíhate počúvať, čo sa tam hovorí?

Niekedy. Ale väčšinou sa sústreďujem na fotografovanie a ostatné ide akoby okolo mňa. Ale viem, čo sa deje, keďže s fotoplánom na konkrétny deň dostávam od našich šikovných editoriek Ivky, Janky a Andrejky z agentúry aj podklady k podujatiam.

Diana Černáková Zdroj: Milan David

A je to fotenie naozaj také jednoduché, ako to môže vyzerať? Prídem, postavím sa a odfotím?

V podstate áno. Ale príprava začína deň dopredu, keď dostanem fotoplán udalostí na ďalší deň. Na akciu chodím minimálne o pätnásť až tridsať minút skôr, aby som sa stihla zorientovať, dohodnúť s kameramanmi na státí. Veľmi často sú to malé miestnosti, tak aby sme si navzájom neprekážali.

Ako sa fotia politici?

Často fotíme len prvých desať minúť. Ideálny je respondent, ktorý výrazne gestikuluje alebo má mimiku tváre. Taký sa fotí najlepšie. Následne posielame fotografie do agentúry aj s popisom, kto je tam, čo sa tam dialo. Potom zbalím techniku a idem na ďalšiu akciu.

• Pozrite si viac fotografií Diany Černákovej v galérii .

Ale nie každému sa podarí fotka Fica s kolou, ako mu dávajú po volebnom víťazstve kolegovia „hoplá“. Či ako s veľavravnou grimasou odchádza po demisii od Kisku. To je hlavne o šťastí z pohľadu fotografa?

Šťastie bolo v tom, že