Postele aj svetlo sú, teplá voda a wi-fi boli
Chýry, ktoré sa o dejisku olympiády spočiatku šírili a ktoré zaplavili na začiatku hier internet, čiastočne potvrdili aj slovenskí zástupcovia médií: miestne hotely skrývajú množstvo prekvapení. Komplexný obraz o olympiáde však neprekrývajú - udalosť je podľa novinárov zorganizovaná ako celok na slušnej úrovni.
„Na naše prekvapenie sme už pri príchode mali v izbe svetlo, postele, závesy, okná, skrine, stolíky, dokonca zariadenú kúpeľňu, ale len s jednou záchodovou misou,“ poznamenal na margo „chybičiek krásy“, ktoré hromadne reportovali mnohí zahraniční novinári na sociálnych sieťach Leonard Popovič.
Toho do Ruska vyslal denník Plus Jeden deň. S kolegom Mariánom Korbelom najskôr zamierili do nesprávneho hotela, no napokon sa na ten svoj dostali. „Hľadali sme Ruský dom, no tak sa volá celá oblasť. Našli sme zlú recepciu, ale o druhej ráno idete tam, kde sa svieti najbližšie, keďže chcete čo najskôr zaľahnúť. Rýchlo nás však odviezli do správneho hotela,“ hovorí L. Popovič, ktorý je na svojej tretej olympiáde.
Redaktori Sme Tomáš Prokop a Miloslav Šebela čelili pri príchode väčším problémom. „Na izbu sme čakali dvanásť hodín,“ priznal T. Prokop. Marek Matušica mapujúci zimné hry pre rádio Expres pocítil na hoteli takisto niekoľko nedostatkov. „Niečo funguje a na druhý deň už nie. Raz tečie len vlažná voda a potom sa zas nekúri.“
„Pluskárom“ pre zmenu prestalo fungovať na hoteli wi-fi pripojenie. „Dévuška na recepcii síce povedala, že na druhý deň to provider opraví, ale podľa mojich predošlých skúseností z Ruska viem, že internet na izbe už asi nebude. Čo je celkom problém, lebo články sme si mohli pripravovať aj pohodlne pred spaním,“ poznamenal L. Popovič.
Zdroj: SITA/AP
M. Matušica do Soči letel s najväčším náporom novinárov, keď olympiáda štartovala. „Bolo cítiť, že novinárska olympijská dedina sa dokončuje na poslednú chvíľu. Nával žurnalistov z celého sveta navyše prekonal počet pripravených izieb,“ hovorí. Naopak Pavol Gašpar, ktorý komentuje pre Markízu hokejové prenosy, sa do dejiska presúval o čosi neskôr - až v čase, keď už boli hry v plnom prúde. „So spolukomentátorom Mirom Hlinkom sme prišli v pondelok na obed, možno aj preto sme nezaregistrovali žiadne drobné nedostatky,“ referoval.
Olympijský park pešo za polhodinu
Hoci ubytovaniu sa dajú vytknúť niektoré mínusy, menej sa ich týka stravovania a dopravy. Jedlo je síce drahé, no na to sú zástupcovia slovenských médií zvyknutí aj z predošlých olympiád. Šancu zarobiť si si miestni ujsť nenechajú.
Presuny v rámci dejiska sú zdĺhavé, no dobre zorganizované. Hoci napríklad cesta za Kuzminovou na Červenú Poľanu, kde sa konajú biatlonové preteky, trvá zo základného tábora kvôli prestupom z autobusu do autobusu a neskôr lanovku aj dve hodiny.
Iná je situácia priamo v ultramodernom olympijskom parku, kde na jednej trase nájdete hlavný štadión, dve hokejové arény či dejiská súťaží v rýchlokorčuľovaní a curlingu, ako aj miesto pre medailové ceremoniály. „Sú to všetko nové a moderné budovy. Olympijský park je ohromujúci, z jedného konca na druhý ho pešo prejdete za polhodinu,“ hovorí P. Gašpar. „Človek len rozmýšľa, čo so všetkými tými športoviskami Rusi spravia po konci hier,“ zamýšľa sa T. Prokop.
Olympijský park v Soči Zdroj: SITA/AP
Novinárov aj pri presunoch koordinujú dobrovoľníci, ktorí rozumejú anglicky a tak vedia poradiť. Domáci žijúci naďalej svoj bežný život sú na tom naopak – cudziu reč väčšinou neovládajú. „Rusov tu nie je veľa, zdá sa, akoby normálne obyvateľstvo vysťahovali. Atmosféra bola teda vlažná, dejisko trochu pripomínalo mesto duchov, chýbali spontánni diváci. Pomohlo tomu, keď sa začal hokej, živšie to bolo aj na biatlone,“ opisuje vyslanec Sme.
Bez zdĺhavých kontrol
Pojem, ktorý sa skloňoval dlho pred začiatkom olympiády, bola bezpečnosť v súvislosti s politicky motivovanými útokmi. Rusi sa na hry pripravovali systematicky a zdá sa, že nič nezanedbali. Napriek tomu, kontroly nie sú až také prísne a slovenskí novinári sa zhodli, že nezdržujú. Možno aj preto, že do dejiska sa dostanú len ľudia s povolením, pre ostatných je celá oblasť, do ktorej vedie jedna prístupová cesta, uzavretá.
„Strašidelné prognózy o tom, že budú v Soči také razie ako v Salt Lake City v roku 2002, pár mesiacov po páde dvojičiek, sa našťastie nepotvrdili. Niežeby sa ruskí policajti nevedeli tváriť prísne, no zatiaľ som nemal zlú skúsenosť,“ hovorí M. Matušica, ktorý má ešte v živej pamäti, ako sa pred dvanástimi rokmi v USA musel doslova vyzliekať do polpása, pri skenovaní zapínať všetky elektronické prístroje a strpieť oňuchávanie cvičenými psami. „V Soči stretávam maximálne túlavých psov a tašku pri kontrole som musel otvárať len raz.“
Výbava Marka Matušicu Zdroj: expres.sk
Cestujúcich do Soči si dobrovoľníci „odchytávali“ už na moskovskom letisku Domodedovo, kde väčšina prestupovala na let do dejiska hier. Priamo na letisku v Soči zas novinárom vystavovali akreditácie. „Prebehlo to rýchlo, čakali sme len na batožinu, asi polhodinu, a trochu dlhšie na letisku v Moskve, ale to sme prečkali s pivom Guinness za 12 eur,“ smeje sa L. Popovič.
Kúpte si svoje miesto pri stole
Novým športoviskám zodpovedá aj vybavenie pre novinárov. Informačný servis pre nich zahŕňa tlačové správy, výsledky a časy pretekov, ktoré sa dajú sledovať cez novinárske konto na istom druhu intranetu. Pre médiá je k dispozícii bezplatné wi-fi pripojenie, čo na predchádzajúcich olympiádach nebolo samozrejmosťou. Za poplatok sa dá dokúpiť pripojenie cez kábel.
„To je oveľa rýchlejšie a spoľahlivejšie. Kto chcel, tiež si mohol iba pre seba zaplatiť miesto pri stole, ale napríklad v hlavnom mediálnom centre je dosť stoličiek a stolov,“ hovorí L. Popovič, podľa ktorého Soči v podmienkach na prácu novinárov v ničom nezaostáva oproti Vancouvru, kde boli zimné hry predtým.
Zdroj: SITA/AP
Špecifická je situácia Pavla Gašpara a Matúša Krutého, ktorí dianie z hier sprostredkúvajú naživo z hokejových štadiónoch. Miesto pre komentátorské stanovište nie je v ich rukách. „V oboch halách ho máme pomerne ďaleko od červenej čiary, čo, samozrejme, nie je úplne ideálne. Sme ale na to už zvyknutí zo šampionátov či predchádzajúcich olympiád, prednosť pri výbere dostávajú krajiny, ktoré za vysielacie práva platia podstatne viac,“ vysvetľuje P. Gašpar, ktorý je na tretej zimnej olympiáde, prvý raz ako externá posila Markízy vlastniacej televízne práva na hokejový turnaj.
Práve o hokej je u slovenských divákov, čitateľov a poslucháčov tradične najväčší záujem, horúčka však výrazne opadla po tom, čo reprezentácia prehrala vo svojich prvých dvoch dueloch a v nedeľu ju čaká silné Rusko, hrajúce pred domácim publikom. Úspešnosť a neúspešnosť Vůjtekových zverencov veľký vplyv na prácu našich novinárov nemá, materiály musia chrliť v rovnakom množstve a podľa možností čo najrýchlejšie – reakcie a rozhovory sa na webe zverejňujú ihneď. Pre novinárov z denníkov je výhodou trojhodinový časový posun v Soči - vďaka nemu spravidla stíhajú odovzdať materiály z večerných zápolení už do prvého vydania.
Zdroj: STV
Zlato za to stálo
Keď už to nejde hokejistom, zadarilo sa hneď na začiatku aspoň biatlonistke Anastasii Kuzminovej, ruskej rodáčke reprezentujúcej Slovensko. Preteky, v ktorých v nedeľu získala zlatú medailu, sledovalo naživo na Dvojke 631-tisíc divákov. Rozhovor s víťazkou bol logicky hlavnou úlohou po skončení pretekov pre všetkých zástupcov našich médií v Soči. Pravidlá sú však aj na olympiáde prísne a presne dané.
Do mixzóny, ktorá je určená na rozhovory so športovcami, sa A. Kuzminová dostala asi hodinu po dojazde. Hierarchia nepustí – najprv televízie, potom rádiá, ktoré si zaplatili práva a až potom všetci ostatní. Športovci to takisto nemajú jednoduché – po tejto procedúre ich ešte čaká oficiálna tlačovka, ku ktorej sa viaže ďalšie kolo rozhovorov.
Anastasia Kuzminová Zdroj: SITA/AP
„No a vtedy sa to potom pre novinára vlastne celé začína. Pred telkou stačí vypnúť gombík a ísť spať, pre nás štartuje maratón práce v tlačovom stredisku, ktorý sa skončí až s poslednou lanovkou po polnoci a úmornou a dlhou cestou na hotel. Ale za to zlato to stojí,“ tvrdí M. Matušica.
Koho poslali slovenské médiá do Soči
Olympiáda je vrcholom sezóny nielen pre športovcov, ale aj novinárov. Slovenské redakcie do dejiska zimných hier vyslali početný ensemble, zahŕňajúci ľudí, ktorí už majú viacero skúseností s pokrývaním diania na tomto type podujatia.
Jednoznačne najpočetnejšie zastúpenie má v Soči verejnoprávny RTVS vlastniaci televízne práva na vysielanie z hier (s výnimkou mužského hokeja), ktorý do Ruska vyslal 14 redaktorov za televíziu a rozhlas.
Markízu reprezentujú redaktori Daniel Očenáš a Matúš Krutý, ktorý zároveň komentuje hokejové prenosy, za mikrofónom sa stredia s Pavlom Gašparom. Toho si komerčná televízia najala špeciálne na túto príležitosť. Joj ani Ta3 nemajú v Soči nikoho. Po dvoch novinároch delegovali aj denníky Sme (Miloslav Šebela, Tomáš Prokop), Pravda (Boris Vanya, Pavol Komár), Nový Čas (Marián Ragula, Milan Hanzel), Plus Jeden deň (Leonard Popovič, Marián Korbel) a Šport (Miroslav Antol, Igor Gressner). Po jednom človeku akreditovali v Rusku aj rádio Expres a Fun rádio.
Čo písali na internete zahraniční novinári
Harry Reekie (CNN): „Rezervovali sme jedenásť izieb päť mesiacov pred začiatkom hier. Prišli sme a máme jednu.“
Shaun Walker (Guardian): „Stále čakáme, kým nám ‚pripravia‘ izbu. Dúfam, že tým myslia len doskladanie toaletného papieru do tvaru origami, a nie postavenie strechy.“
Bruce Arthur (National Post): „Budeš mi chýbať, teplá voda. Bola si skvelá!
Greg Wyshynski (Yahoo! Sports): „Ľudia sa ma pýtajú, čo ma v Soči najviac prekvapilo. Je to toto, bez debaty.“ (pridal fotografiu toalety s odpadkovým košom a oznamom „nesplachujte toaletný papier do záchoda, vhoďte ho do pripraveného koša“)
Ryan Stanzel (mediálny manažér Minnesoty Wild): „Gratulujem Daveovi Schwartzovi, jedinému zástupcovi médií, ktorí dorazil do Soči a jeho izba bola pripravená a dokonca mu ani neodpadla kľučka.“
Stacy St. Clair (Chicago Tribune): „Práve som si tvár umyla Evianom. Cítim sa ako Kim Kardashian.“ (na margo netečúcej vody v hoteli, ktorá neskôr začala tiecť v tmavožltom sfarbení)
Dan Wetzel (Yahoo! Sports): „Pre všetkých v Soči: Dostal som sa k trom funkčným žiarovkám. Vymením za jednu kľučku od dverí. Ponuku myslím vážne.“
Shaun Walker (Guardian) - 2. časť: „Izbu už mám! Síce sa v nej nekúri a nefunguje internet, ale aspoň mám posteľ. Samostatnú posteľ...
Toalety v Soči Zdroj: SITA/AP
Spracované podľa monitoringu Washington Post a Daily Mail