Diskusiou k novele tlačového zákona otvorili poslanci Národnej rady (NR) SR piaty rokovací deň aktuálnej schôdze parlamentu. Novelu zákona posunuli poslanci do druhého čítania ešte vo februári. Odmietavý postoj voči tomuto návrhu pred časom vyjadrili vydavatelia aj novinári.
Poslanec parlamentu Ondrej Dostál (SaS) pripomenul, že pozmeňujúci návrh poslanca Štefana Vavreka (Most-Híd) je v niečom identický s tým jeho. Návrh Š. Veverku podpísali viacerí jeho koaliční kolegovia vrátane Bélu Bugára, ale aj Karola Farkašovského z SNS.
Navrhnutými zmenami by podľa O. Dostála z návrhu zákona vypadlo ustanovenie, ktoré by umožnilo uplatňovať právo na odpoveď aj vo vzťahu k pravdivým, pravdu neskresľujúcim a presným skutkovým tvrdeniam. Pozmeňujúci návrh predložil spolu so straníckou kolegyňou Renátou Kačšákovou, návrh podpísalo 19 opozičných poslancov.
Aktualizované o 11:50: Novelou sa rozširujú možnosti uplatnenia práva na odpoveď aj pre politikov. Verejní funkcionári majú mať opäť právo žiadať o uverejnenie odpovede, „ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť“.
„Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Právo na odpoveď je prvkom tlačového práva niektorých európskych krajín, napríklad Francúzska, ktorý vychádza zo zásady ‚audiatur et altera pars‘, teda ‚nech je vypočutá tiež druhá strana‘,“ argumentovali predkladatelia.
Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne, uverejnením odpovede zaniká vo vzťahu k tomu istému skutkovému tvrdeniu právo na opravu.
Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má mať osoba, ktorá o ich uverejnenie požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1660 eur do 4980 eur.
Podľa O. Dostála mal byť z novely vypustený aj bod týkajúci sa tejto finančnej sankcie, koalícia to však nepodporila.
Novela obsahuje aj možnosti, keď odpoveď uverejnená nemusí byť. Je to napríklad vtedy, ak nespĺňa zákonné náležitosti, smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede či vtedy, ak by bol uverejnením odpovede spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt, alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD).
V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám.
