Referenčný denník Sme vydavateľstva Petit Press dnes vstupuje do sedemnásteho roku svojej existencie.
Predchodcom Sme bola Smena, ktorá začala vychádzať 23. mája 1948 ako týždenník, od 18. októbra 1949 dvojdenník a od 4. apríla 1953 denník vtedajšieho jednotného zväzu mládeže. Smena bola zameraná na mladých čitateľov. Popri Pravde a Práci to bol denník s najvyšším nákladom, ktorý sa pohyboval v osemdesiatych rokoch okolo 120-tisíc výtlačkov denne a ešte aj v roku 1992 bol na úrovni 115-tisíc.
Po novembri 1989 prevzala jeho vydávanie najskôr Nadácia detí a mládeže SR, ktorá bola aj vydavateľom siedmich časopisov pre deti a mládež a patrila Fondu detí a mládeže. Od roku 1993 prevzala noviny štátna akciová spoločnosť Denník Smena, jej majoritným vlastníkom bol opäť Fond detí a mládeže a zriaďovateľom Ministerstvo školstva SR.
Titulka prvého vydania denníka Sme z pondelka 15. januára 1993.
K 1. januáru 1993 došlo k odvolaniu riaditeľa vydavateľstva Jozefa Weissa a šéfredaktora Karola Ježíka, oficiálne pre nepriaznivé ekonomické výsledky denníka. Odvolanie malo politické pozadie, lebo rok 1992 so ziskom 6,7 milióna korún bol jednoznačne ekonomicky úspešný. Na protest proti tomuto zásahu Mečiarovej vlády dalo výpoveď 50 redaktorov Smeny a v rekordnom čase - už 14. januára 1993 vyšiel denník Sme na nedeľu v náklade 118-tisíc kusov a o deň neskôr prvé výtlačky nového denníka Sme v náklade okolo 60-tisíc výtlačkov, ktorý sa postupne ustálil na vyše 40-tisíc.
Pôvodná Smena pokračovala ďalej s novým redakčným tímom. Napriek podtitulu "Denník mladých", jeho čitateľov tvorila prevažne stredná a staršia generácia. V roku 1993 Smenu privatizovala akciová spoločnosť 1. M & S, v ktorej mal majoritný podiel podnikateľ Jozef Majský.
Náklad Smeny však rapídne klesal - až na 24-tisíc výtlačkov v roku 1995. To zapríčinilo, že od 1. júla 1995 sa obidvoje noviny zlúčili na báze denníka Sme. Od júla do konca augusta sa tlačilo už obsahovo spoločné vydanie, ale formálne ešte pod osobitnými názvami Sme a Smena. Od 1. septembra 1995 pokračoval iba denník Sme s podtitulom Smena a jeho náklad stúpol na 80-tisíc výtlačkov v roku 1996. Vydavateľom denníka Sme bola akciová spoločnosť Sumus, ktorej zakladateľom a majiteľom bola eseročka Juventus, kde spoločníkmi boli redaktori a vedenie denníka. K 30. septembru 1995 prevzalo Sme nové vydavateľstvo VMV. Skratka označovala priezviská podnikateľov Petra Vajdu, Jozefa Majského a Reného Vochyana.
Útoky štátnej moci proti denníku pokračovali rozličnými politickými, právnymi i ekonomickými prostriedkami. V októbri 1995 odmietla tlačiareň Concordia tlačiť Sme a po rozličných peripetiách sa noviny až do mája 1996 tlačili v Komárne. VMV tak bolo donútené ako prvé vydavateľstvo na Slovensku vybudovať si už v prvej polovici roku 1996 vlastnú tlačiareň a v apríli 1997 otvorilo tlačiareň aj v Košiciach. Po tragickej smrti zakladajúceho šéfredaktora Karola Ježíka v decembri 1998 nové vedenie v roku 1999 vypustilo z hlavičky denníka Sme podtitul Smena.
Vydavateľstvo VMV sa v lete 2000 spojilo s nemeckým vydavateľstvom Verlagsgruppe Passau a od 1. júla vytvorili na vydávanie Sme a niekoľkých ďalších celoslovenských novín a časopisov vydavateľstvo Grand Press, pokračujúce od roku 2001 pod názvom Petit Press. Na jeseň 2001 začalo Sme ako prvé noviny vychádzať vo farbe. Zaviedli sa tiež regionálne mutácie denníka pre západné, stredné a východné Slovensko. V roku 2002 sa uskutočnila fúzia Sme s denníkom Práca, ktorého značka ostala v podtitule novín. Následne v roku 2005 Petit Press získal aj značku zaniknutého denníka Národná obroda.
V septembri 2007 abdikoval druhý šéfredaktor Sme Martin M. Šimečka, ktorého následne nahradil Matúš Kostolný. Presne pred dvoma rokmi denník prešiel kompletným redizajnom, nový layout preň navrhla a vytvorila švédska firma A4.
V novembri 2008 sa z celkového nákladu 89 720 predalo 63 978 výtlačkov denníka. Petit Press patrí do nemeckej vydavateľskej skupiny Verlagsgruppe Passau.
