Informačný vek v Kodani Zdroj: Flickr / Matthias Widmatt
Dánsky časopis Illegal! zamestnáva drogovo závislých, aby im umožnil kupovať si drogy. Sľubuje si od toho, že toxikomanom pomôže vybehnúť z bahna prostitúcie a zločinu.
Magazín sa začal vydávať na jeseň a od tej doby má dvojnásobný náklad. Vlani v septembri ho v Kodani začal publikovať sociálny pracovník Michael Lodberg Olsen, ktorý si uvedomuje, že predavači tohto časopisu nepochybne využijú mzdu na to, aby si kúpili svoju dávku drog.
Magazín má dva ciele. „Chceme narkomanom pomôcť vymaniť sa z bludnej špirály zločinu a chceme im dať príležitosť pracovať, aby sme znížili mieru kriminality a prostitúcie,“ hovorí M. L. Olsen.
Obsah časopisu, ktorý vychádza raz za dva mesiace, redigujú profesionálni novinári. Píše sa v ňom iba o otázkach súvisiacich s drogami, napríklad v ktorých krajinách boli drogy legalizované.
M. L. Olsen organizuje kampane v prospech legalizácie drog a usiluje sa o to, aby sa boj proti závislosti od drog stal prioritou dánskeho zdravotníctva.
V prvom čísle časopisu Illegal! sa písalo, že narkoman, ktorý si zaobstaráva drogy prostredníctvom krádeží, stojí spoločnosť mesačne v prepočte aj 66-tisíc eur.
„Jeden iPhone, ktorý sa v obchode predáva za zhruba 5-tisíc dánskych korún (670 eur), na ulici dostanete za 500 korún (67 eur). Narkoman teda musí ukradnúť tovar za 10 000, aby si zarobil 1 000 korún,“ hovorí M. L. Olsen, ktorého cituje agentúra AFP. „Mnohí z tých, ktorí žijú z predaja nášho časopisu, je závislých od heroínu,“ dodáva.
Osoby závislé od heroínu utratia za drogy denne 300 až 600 dánskych korún (40 – 80 eur). Aby získali prostriedky na svoju dennú dávku, musia denne predať 15 až 30 výtlačkov časopisu. Ten sa predáva za 30 dánskych korún, teda asi štyri eurá, z toho dve tretiny pripadnú predávajúcemu.
Kokainisti minú denne za svoju drogu 4 000 až 7 000 dánskych korún (536 – 938 eur), pre nich teda nie je riešením časopis predávať, pretože to na financovanie ich spotreby zďaleka nestačí.
Jeden z predavačov Mikael má štyridsaťjeden rokov. Na heroín si zvykol vo väzení, keď mal devätnásť. Teraz prešiel na metadon, čo je silné a pomerne lacné analgetikum používané ako náhrada drog. Snaží sa predávať časopis, ale márne. „Nechal som to. Bolo ťažké to predať,“ zveruje sa. V minulosti sa tiež pokúšal predávať časopis mesta Kodane pre bezdomovcov, ale prestal, pretože to považoval, ako hovorí, za „ponižujúce“.
Mnohí predavači - narkomani sa len ťažko prinútia k nejakej činnosti. Počas pochmúrneho popoludnia vo štvrti Vesterbro za hlavnou kodanskou stanicou, kde je najväčšie „trhovisko“ drog v Škandinávii, nie je vidieť ani jediného predavača magazínu Illegal!
„Sú oveľa viac nestáli ako iní bezdomovci. Znamená to pre nich zmenu návykov, sú zvyknutí páchať trestnú činnosť, aby si zaobstarali peniaze na dávku,“ hovorí M. L. Olsen. Jeden čas jazdil aj s malou dodávkou, kde si narkomani mohli svoju drogu v čistote aplikovať. Išlo o priekopnícku činnosť, pretože mesto vlani otvorilo centrá pre závislých.
Dnes má Olsenov časopis 40 predavačov a z posledného čísla sa predalo 10-tisíc kusov. „Bude to trvať roky, než si v Kodani vytvoríme solídnu sieť a kým si obyvatelia zvyknú magazín kupovať,“ usudzuje.
Asi polovicu predavačov tvoria imigranti z východnej Európy. Z nich väčšina drogy neberie. Magazín Illegal! si ich najal, keď ich kodanský časopis pre bezdomovcov odmietol zamestnať s tým, že to nie sú dánski občania.
