Robert Čásenský MF Dnes Reportér Zdroj: Česká Televize
Robert Čásenský, šéfredaktor MF Dnes v rokoch 2006 - 2013
Denník Mladá Fronta Dnes ste viedli takmer osem rokov, prečo ste sa rozhodli odísť?
Odísť som sa rozhodol v deň, keď vydavateľstvo Mafra zmenilo svojho majiteľa.
Váš odchod teda súvisel s príchodom Andreja Babiša?
Áno, súvisel. Keď vtedajší vlastníci oznámili predaj, rovno sme začali jednať o ukončení môjho pracovného pomeru. Logicky to museli oznámiť aj novému majiteľovi, v tejto trojici sme potom dohadovali termín.
Súvisel váš odchod s postojom proti osobe A. Babiša?
S jeho osobou to nesúviselo. Predtým som ho nepoznal, prvýkrát som sa s ním videl až deň potom, čo bola táto kúpa oznámená. Môj odchod súvisel s tým, že v takomto usporiadaní by ma tá práca nebavila a nechcela sa mi robiť.
Nadobudol som pocit, ktorý sa nemusí zakladať na pravde, že ak by sme niečo odhalili a publikovali, niektorí by nás automaticky zhadzovali len z toho dôvodu, že to robíme v prospech majiteľa, ktorý má okrem vydávania novín ďalšie ekonomické alebo politické záujmy.
Takže vám vyslovene vadila práca pre oligarchu, prípadne politika?
Povedal by som, že sa mi všeobecne nechcelo robiť v nejakom podobnom usporiadaní.
Dokážu redakcie pracovať pod vlastníctvom oligarchov s tým, aby sa vyhli autocenzúre?
Na túto otázku neexistuje všeobecná odpoveď, pretože existujú novinári, ktorí sa autocenzúre úspešne vyhnú. Určite sú aj takí, ktorým sa to, aj keď nevedome, nepodarí. Všeobecne ale dúfam, že k nej nedôjde. A pokiaľ nebudem mať pocit o opaku, stále budem optimistom a budem veriť tomu, že to redaktori zvládnu.
Prečo ste sa rozhodli založiť nový časopis Reportér? Bolo to kvôli tomu, že ste nechceli pracovať pre oligarchov?
Úplne to spolu nesúviselo. Myšlienku o založení kvalitného mesačníka som v sebe nosil dlhšiu dobu, približne od roku 2011, 2012. Hovoril som si, že by takýto projekt mohol čitateľov zaujať. Predaj Mafry bol pre nás, na rozdiel od súčasnej situácie v Sme, nečakaný. Táto udalosť ma dotlačila k tomu, aby som to skúsil.
Myšlienka na nový mesačník sa u vás zrodila pred dvomi tromi rokmi, neobávali ste sa krízy? Tá v médiách začala ešte v rokoch 2008/2009, odvtedy predajnosť novín a časopisov stále klesá.
Samozrejme sa musíte báť krízy, či už ekonomickej, ako aj mediálnej. Na druhej strane ale existuje dostatok príkladov, že aj v tomto období dokážu byť tituly úspešné a dokonca aj svoj náklad zvyšovať.
Väčšinou sú to periodiká s dlhšou dobou prípravy, teda týždenníky a mesačníky, zamerané na dlhšie texty, ktoré sa nespoliehajú na to, že budú mať masovú čitateľskú základňu. To je aj náš prípad.
Váš magazín Reportér prvýkrát vyšiel minulý mesiac v septembri, mohli by ste prezradiť dosiahnuté čísla?
Konečné čísla za prvý mesiac ešte nevieme, pretože od distribučnej spoločnosti ich dostaneme až 27. októbra. Ako je aj v mojej povahe, od stánkového predaja však máme veľmi triezve očakávania.
Okrem stánkového predaja a predplatného sa v magazíne zameriavame aj na tretiu formu predaja, a tou je predaj periodika veľkým partnerom, ktorí si od nás pre svojich klientov objednávajú veľké série. To nám dáva silu aj na inzertnom trhu.
Podľa údajov, ktoré nám poskytla jedna z predajných sietí, vyzerajú čísla na stánkoch pomerne slušne. Dnes sme riešili aj množstvo vypredaných trafík po Prahe. Hodnotenia sú však veľmi predčasné. Nevyzerá to zle, ale číslo vám povedať nemôžem, pretože ho nepoznám.
A čo čísla ohľadom predplatiteľov?
Počas prvého mesiaca sme mali približne päťsto až šesťsto predplatiteľov, čo nám pripadá ako dobré číslo. Postupne ďalší pribúdajú, takže trend je fajn.
Sabina Slonková, šéfredaktorka MF Dnes v období 1.1. - 30.6. 2014
Sabina Slonková Zdroj: iDnes.cz
Do vydavateľstva Mafra ste vstupovali ako úspešná, uznávaná investigatívna novinárka s viacerými oceneniami. Mali ste byť zárukou, že Andrej Babiš nebude zasahovať do fungovania redakcie. Po pol roku ste post šéfredaktorky MF Dnes opustili, čo sa stalo?
Dospela som k záveru, že môj pohľad na to, akým spôsobom sa má vytvárať obsah nezávislých novín, sa absolútne rozchádza s pohľadom ostatných členov vedenia a nemohli sme sa zhodnúť.
Mohli by ste tieto nezhody popísať konkrétnejšie?
Konkrétnejšia by som radšej nebola. Myslím si, že noviny buď nezávislé sú, alebo nie sú. Neexistuje hranica nezávislosti odtiaľ potiaľ, na to ja neverím.
Aké je šéfovať denníku pod vedením politika?
Je to veľmi komplikovaná situácia. Tým a priori nemyslím, že máme hneď každého podnikateľa podozrievať z toho, že si mediálne domy kupuje len pre to, aby mohol ovplyvňovať verejnú mienku, alebo aby mal poistku proti konkurencii v biznise. Na príkladoch zo sveta vidíme, že existujú podnikatelia, ktorí noviny kupujú práve preto, že im záleží na nezávislosti a slobode slova.
Avšak v praxi je to komplikované. V momente keď pracujete v mediálnom dome, ktorý vlastní konkrétny politik, na každý článok každého redaktora môže byť nahliadané prizmou majiteľa. Môžete svoju prácu robiť na milión percent, veľmi poctivo a zodpovedne, aj tak musíte neustále čeliť výčitkám, že vaše články sú v jeho prospech.
Také prípady sme zažili v Mladej Fronte Dnes. Viacero novinárov sa s tým vyrovnáva ťažko, pretože svoju prácu urobili dobre, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, na základe najprísnejších kritérií. Napriek tomu ich prácu a zistenia môže s týmto argumentom ktokoľvek bagatelizovať. Vaša jediná reakcia môže byť: nie je to pravda.
Mohlo sa takýmto spôsobom podlomiť sebavedomie redakcie?
Myslím si, že nie je možné vyjadriť sa paušálne, je to veľmi individuálne. Hovorím však obecne, prečo nie je možné v tuzemských podmienkach, do značnej miery zhodných s tými slovenskými, pracovať pod politikom. Všetko, čo robíte, môže byť zmetené zo stola len kvôli obvineniu, že pracujete v prospech svojho majiteľa, aj keď to nemusí byť pravda.
Myslíte si, že redakciu v takomto prípade ovplyvňuje autocenzúra?
V niektorých prípadoch sa samozrejme autocenzúra objaviť môže. To sú ale situácie, kedy sa každý musí rozhodnúť sám. Ja som zistila, že nemôžem pracovať v médiách, ktoré patria oligarchom alebo ľuďom zapojeným zo politiky. Vyskúšala som si to, nejde to. Sú ľudia, ktorí to dokážu a nehovorím, že sú zlí. Veľmi záleží na konkrétnom človeku, opäť je to individuálne.
Pred vaším vstupom do vydavateľstva Mafra ste boli šéfreportérkou portálu Aktuálně.cz, ktorý odkúpil Zdeněk Bakala. Cítili ste podobné tlaky aj na tejto pozícii?
Nie, vo chvíli keď Aktuálně kúpilo vydavateľstvo Economia, tak sa pre mňa jedna éra skončila. Pre portál som pracovala od začiatku, bola som jedným zo zakladajúcich členov. Keď prišla zmena majiteľa, povedala som si, že je potrebné ísť ďalej.
Z tohto dôvodu ste sa rozhodli odísť do Mafry?
Tieto dve udalosti sa náhodou stretli, nebol to dôvod, prečo odísť. Portál Aktuálně sme vybudovali na zelenej lúke a povedala som si, že sa musím prestať pozerať dozadu a treba ísť ďalej.
Z. Bakala na rozdiel od A. Babiša nikdy neavizoval plány ohľadom vstupu do politiky. Vo fungovaní redakcií teda môžu nastať určité rozdiely.
V prípade ministra financií je logické, že sa nevyhnete popisovaniu človeka, ktorý je na jednej strane vaším vydavateľom a na druhej strane predstaviteľom politickej moci.
V prípade pána Bakalu to nebolo také markantné, pretože nezastával žiadnu exekutívnu funkciu. Avšak bol pravidelný podporovateľ a sympatizant niekoľkých politických zoskupení, takže v istom zmysle slova v politike aktívny bol. Nie priamo ako pán Babiš, takže ani nevznikajú každodenné kolízne situácie. Niekedy ale nastanú, príkladom je nevyriešená situácia ohľadom OKD, čo sa s pánom Bakalom vlečie už niekoľko rokov. Pre médiá v jeho vydavateľstvách je to tiež nepríjemná situácia.
Navyše si nedokážem predstaviť, aby som fungovala na princípe, „keď sa to týka nášho vydavateľa, my o tom nebudeme písať“, ako sa rozhodla časť novinárov. Takto to tiež nejde.
Bolo podporu určitých politických subjektov zo strany Z. Bakalu cítiť aj v rámci vydavateľstva Economia?
Pod vedením Z. Bakalu som už nepracovala. Nemyslím si, že je korektné, aby som na túto otázku odpovedala.
Aké sú vaše ďalšie plány po odchode z Mafry?
Momentálne som doma a vymýšľam, čo ďalej.
Do klasického vydavateľstva sa pravdepodobne nevrátite, spomínali ste, že nedokážete pracovať pod žiadnym oligarchom, pričom takmer všetky najvplyvnejšie české médiá už oligarchovia vlastnia.
Ešte to nemám definitívne premyslené, takže v tejto chvíli vám svoje plány, s prepáčením, nepoviem.
Téme nového rozloženia síl v médiách sa venuje nové vydanie týždenníka TREND 42/2014, v predaji v stánkoch a digitálnych kioskoch pre Android a iOS.
