Vo volebnom roku veľká väčšina prieskumov prisudzovala jednoznačne víťazstvo demokratickej kandidátke Hillary Clintonovej, ktorá aj získala väčší počet odovzdaných hlasov ako jej republikánsky súper Donald Trump.
Víťazom volieb sa ale nakoniec nestala, pretože D. Trump zhromaždil väčší počet voliteľov, čo v americkom volebnom systéme o hlave štátu rozhoduje. Americké spravodajské médiá sa potom stali terčom kritiky kvôli zlým volebným odhadom.
„Hlavná lekcia z roku 2016 spočíva v už skôr známom zistení, že prieskumy sú odtlačkom okamihu a názor voliča sa môže meniť,“ vyhlásil David Scott z vedenia AP.
Prieskumy verejnej mienky zostávajú dôležitou súčasťou agentúrneho servisu. Musia byť ale doplnené o rozhovory s voličmi, informácie o volebných témach a porovnanie skorších prieskumov.
„Rozhovor len s jedným zdrojom a čerpanie len z jedného dokumentu je najlepšou cestou do problémov,“ poznamenal D. Scott.
V aktualizovanej príručke AP sa uvádza, že prieskum verejnej mienky nie je dostatočný ako výhradná téma správy. Prieskumy zadávané kandidátmi vo voľbách alebo záujmovými skupinami agentúra AP publikovať väčšinou nebude.
Podľa mediálnych expertov, na ktorých sa AP odvoláva, nadbytok prieskumov spravodajstvo zaťažuje. Informácie o volebnej kampani sa potom predkladajú verejnosti prevažne prostredníctvom prieskumov a kandidáti, ktorí percentuálne neuspejú, môžu byť razom považovaní za neúspešných. Ich hlas sa potom k verejnosti nedostane.
„Je to veľmi jednoduché. Najjednoduchšie spravodajstvo sa obmedzuje na informácie o tom, kto je ‚dole‘ a kto ‚hore‘. Aby ste to zvládli, nemusíte byť novinári,“ skonštatoval Thomas Patterson z Harvardovej univerzity. V roku 2016 sa podľa neho počas volebnej kampane novinári v „dostihoch“ prieskumov preferencií stratili.
