Ako prvý o úmrtí herca informoval portál Aktuality.sk, podľa ktorého hercovi po náhlych zdravotných ťažkostiach volali záchranku a oživovali ho, no neúspešne.
Podľa informácií webu TVnoviny.sk chcel herec vyjsť autom z garáže, a keď do vozidla nastupoval, stratil vedomie. Jeho manželka okamžite zavolala záchranku. Na pomoc jej bežal okoloidúci muž, ktorý za asistencie operátora záchrannej služby začal umelca oživovať. V oživovaní ho potom vystriedali záchranári, ale bez úspechu.
M. Labuda mal zdravotné ťažkosti aj v minulosti – prvý kolaps mal v marci 2012, keď nejaký čas pobudol v nemocnici. Ďalší prišiel v júli 2016, vtedy išlo o podozrenie na mozgovú príhodu a po šiestich dňoch ho vtedy prepustili do domácej opatery.
V súvislosti s hercovým úmrtím mení program RTVS – v piatok na Dvojke o 21:45 odvysiela reláciu Gen.sk s M. Labudom a po nej film Záhrada. V nedeľu popoludní pôjde na Dvojke film Neprebudený, spomienkové relácie pôjdu aj v rozhlase.
Hral vo vyše 200 filmoch
Herec Marián Labuda starší patril na divadelných doskách medzi stálice. Počas svojej kariéry natočil viac ako 200 filmov, v 80. rokoch 20. storočia patril k najobsadzovanejším hercom v bývalom Československu a bol najobsadzovanejším slovenským hercom v českých filmoch.
V roku 2014 urobil nečakané rozhodnutie a verejnosť prekvapil svojím vyhlásením, že s herectvom nadobro končí. To, že nevládze stáť na nohách, si všimli aj diváci na premiére jeho ostatného filmu Andělé všedního dne. Mohli za to nielen pribúdajúce roky, ale aj zhoršujúca sa cukrovka a nadváha. Vzápätí sa však objavilo aj umelcovo konštatovanie, že správny herec nikdy nekončí, ak skutočne nemusí.
Kruh priateľov českej kultúry nazval v roku 2009 M. Labudu „veľvyslancom slovenského herectva v Čechách“. On to vnímal ako ocenenie jeho dlhoročného hlásania česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti.
Česká republika sa mu stala osudnou aj v jeho osobnom živote. V novembri 2005 na diaľnici neďaleko Veľkej Bíteše spôsobil smrť dvom ženám. Narazil do nich na zľadovatenej ceste, kde obe ženy zostali po havárii svojho auta. Okresný súd v českom Žďári nad Sázavouho ho odsúdil na trest odňatia slobody na desať mesiacov s podmienečným odkladom na 30 mesiacov. Zároveň mu zakázal riadiť motorové vozidlá.
To však nebola jeho prvá havária na českých cestách. Ešte v marci 2000 bol účastníkom dopravnej nehody v okrese Tábor. Vtedy sedel vo vozidle ministra kultúry SR Milana Kňažka aj spolu s hercom Milanom Lasicom. Labuda pri havárii utrpel niekoľko zlomenín.
Zdroj: NMH
Česko mal však rád. V relácii Karla Šípa Všechnopárty dokonca s úsmevom skonštatoval, že ak by mal umrieť, tak radšej v Čechách. „Určite by mi tu prišlo aj viac ľudí na pohreb“ (reagoval úsmevne na svoju nehodu z roku 2005).
M. Labuda sa narodil 28. októbra 1944 v Hontianskych Nemcoch v rodine krajčíra. Dlhé roky bol k rodnej obci citovo pripútaný, situácia sa však zmenila (v 90. rokoch minulého storočia bol za spoločný štát s Čechmi, nebrojil proti Maďarom, a tak mu rodáci dali najavo, že je zapredanec).
V roku 1965 absolvoval M. Labuda štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Už počas štúdia niekoľkokrát hosťoval v Slovenskom národnom divadle, kde bol potom v rokoch 1965 – 1968 riadnym členom jeho činohy.
V roku 1968 spoluzakladal bratislavské Divadlo Na korze, ktorého členom bol do roku 1971. V rokoch 1971 – 1989 bol členom činohry Novej scény v Bratislave, kde sa od komických a tragikomických postáv prepracoval k veľkým dramatickým úlohám. Exceloval v mnohých hrách, okrem iných napríklad ako Seňka Gromov v dramatizácii Šukšinových rozprávok, Malcolm v Macbethovi, či ako tajomník v Čaji u pána senátora.
Od 1. januára 1990 bol M. Labuda st. členom Činohry Slovenského národného divadla (SND). Tu si ho diváci pamätajú napríklad ako Leona v predstavení Jean-Clauda Grumberga Krajčírky (2002), v Troch sestrách Antona Pavloviča Čechova stvárnil postavu Ivana Romanoviča Čebutykina (2008), účinkoval v hre amerického dramatika Neila Simona Zlatí chlapci (2010), či v komédii Carla Godoniho Vejár (2010).
Svoj hlas prepožičal aj dabingu, hlavne rozhlasovému. Nahovoril aj niektoré rozprávkové postavičky na plátne a kazety pre deti. Účinkoval v desiatkach rozhlasových hier, televíznych inscenácií a filmov. Svoje herecké umenie predviedol aj na popredných divadelných scénach v Českej republike (Národní divadlo v Brne, Městské divadlo v Zlíne, Divadlo na Vinohradech v Prahe). Na Slovensku hosťoval v bratislavskom Divadle Aréna, v roku 2005 exceloval v inscenácii Tiso. V roku 2013 mala v Bratislave premiéru hra Petra Pavlaca Moja mama mala brata v Divadle Astorka Korzo '90. Účinkoval v nej spolu so svojím synom Mariánom Labudom ml.
Nezabudnuteľný Pávek
Najviac ho diváci poznali vďaka mnohým filmovým postavám najmä v českých, ale aj slovenských filmoch. Jeho najkrajšou a hádam najznámejšou filmovou úlohou je vodič Pávek z Menzlovej komédie Vesničko má středisková (1985). Režisér Jiří Menzel obsadil Labudu aj do úlohy obchodníka Waldena v jeho filme Obsluhoval jsem anglického krále (2006).
Prvé filmové skúsenosti získal M. Labuda pod vedením režiséra Petra Solana, s ktorým nakrútil film Kým sa skončí táto noc (1965). Nasledovali filmy Zmluva s diablom (1967), Pacho, hybský zbojník (1975), Ružové sny (1976). Začiatkom 80. rokov 20. storočia si ho všimli českí režiséri. Juraj Herz mu zveril titulnú úlohu v komédii Buldoci a třešně (1981), s epizódnymi úlohami prišli Dušan Klein (Radikální řez, 1983) a Jiří Krejčík (Prodavač humoru, 1984).
Českí režiséri ho obsadzovali aj do ďalších filmov: Anděl svádí ďábla (1987), Dobří holubi se vracejí (1988), Vážení přátelé, ano (1989), Konec starých časů (1989), Žebrácká opera (1991), či Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina (1993), Andělské oči (1994), Král Ubu (1996), Taková normální rodinka (2008). Aj české deti ho poznajú z rozprávok, napríklad Lotrando a Zubejda (1996), Pták Ohnivák (1997) a i.
Na Slovensku si M. Labuda napríklad zahral vedľajšiu mužskú úlohu vo filme Záhrada v réžii Martina Šulíka (1995). Hral aj v ďalšom jeho filme Krajinka (2000). Objavil sa vo filme maďarského režiséra Istvána Szabóa Stretnutie s Venušou (1991).
Nakrúcal v nemeckej a rakúskej televízii. Účinkoval v mnohých televíznych filmoch aj televíznych seriáloch, napríklad v Česku Rodinná poutá (2004), na Slovensku v Ordinácii v ružovej záhrade (2007). Predstavil sa aj v českom filme Andělé všedního dne (premiéra 1. október 2014), v roku 2015 mala premiéru česká rozprávka Zlatovláska v réžii Václava Vorlíčka.
Za svoje stvárnenia rôznych charakterov si M. Labuda prevzal niekoľko ocenení: v roku 1996 Českého leva za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Martina Šulíka Záhrada (1995), v roku 1999 prémiu Literárneho fondu za mimoriadny umelecký výkon v hre Yasminy Rezy Kumšt. Za mimoriadny prínos v rozvoji slovenského umenia získal v roku 2004 Cenu ministra kultúry SR.
M. Labuda bol držiteľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti kultúry (2005). V tom istom roku získal Cenu za najlepší mužský herecký výkon v ankete divadelných kritikov Dosky 2005 v hre Tiso.
V roku 2007 mu na festivale Artfilm udelili ocenenie Hercova misia a na Most slávy v Trenčianskych Tepliciach si osobne pripevnil bronzovú plaketu so svojim menom. V roku 2009 získal výročnú cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo, v Trenčianskych Tepliciach si prevzal Cenu Karla Čapka za rok 2008. V roku 2012 pribudla pamätná tabuľa s jeho menom na Kultúrnom dome Samka Dudíka v Myjave.
V roku 2007 vydal publicista Ján Štrasser knihu rozhovorov s Mariánom Labudom – Herec je vždy na očiach. V otcových šľapajach ide aj jeho syn, uznávaný slovenský herec Marián Labuda ml. a dokonca už aj jeho vnuk. Všetkých troch privítala v zábavnej šou Zlaté časy moderátorka relácie Elena Vacvalová a jej stály hosť Milan Lasica.
Smútia osobnosti i politici
Úmrtie populárneho herca zasiahlo aj osobnostíi z umeleckého prostredia a politiky. Prezident Andrej Kiska uviedol, že M. Labuda bol neopakovateľný a nenahraditeľný umelec. Mal nielen talent, ale aj odvahu. Ozval sa vždy, keď bolo treba, napísal na Facebooku.
A. Kiska pripomenul, že M. Labuda stál na tribúne aj v novembri 1989. „V čase, keď nebolo vôbec jasné, ako to celé dopadne,“ dodal prezident.
Premiér Robert Fico prijal správu o tom, že „nás opustil ďalší z hereckých velikánov“, s veľkým zármutkom. „Jeho herecké umenie sme všetci obdivovali v nespočetnom množstve slovenských filmov aj na doskách, ktoré znamenajú svet,“ uviedol R. Fico. Aj on zdôraznil, že M. Labuda patril k umelcom, ktorí sa „nikdy nebáli vysloviť svoj názor aj na spoločenské a politické udalosti a aktívne sa podieľal na formovaní svedomí spoločnosti“.
Herec Martin Huba povedal, že M. Labuda bol „neobyčajne citlivý človek a ctil život“. Patril medzi tých vzácnych ľudí, ktorí náš život nesmierne obohatili, poznamenal M. Huba.
Ďalší slovenskí herci a tiež riaditeľ Divadla Aréna Juraj Kukura označil Labudov odchod za veľkú stratu. „Takých ľudí, ako je Marián Labuda, si musíme mimoriadne vážiť,“ dodal J. Kukura.
Herečka Emília Vášáryová povedala, že M. Labuda bol jej veľkým priateľom a správa o jeho úmrtí ju veľmi zasiahla. „Ešte pred pár dňami som ho nechala pozdravovať, jeho manželka vtedy hovorila, že je na tom obstojne. Jeho smrť bola teda veľmi náhla, je mi to veľmi ľúto, patril medzi mojich najobľúbenejších hercov,“ poznamenala E. Vášáryová.
„Je to šokujúca správa, stalo sa to veľmi nečakane. Marián bol mojím priateľom, hereckým partnerom a talent, na ktorý sa, dúfam, nezabudne,“ pripojila sa k vyjadreniam obdivu aj zármutku ďalšia zo slovenských hereckých legiend Milan Lasica.
