Zdevastované televízne centrum v Mlynskej doline

Vkročiť do budovy Slovenskej televízie v Mlynskej doline je ako presunúť sa do vyprahnutého mesta vo westernovom filme zasadenom do socialistického realizmu. Znudení strážcovia pokoja na vrátnici, popolníky povytvárané na odľahlých miestach budovy, všeadeprítomné kávičkové tégliky a nevyužívané poschodia výškovej budovy, na ktorých chýbajú už len vetrom odviate zaprášené stohy slamy. Zamestnanci hovoria o vandalizme, vraj niekoľko miestností s absolútne zdemolovaným nábytkom dotvára kolorit televíznej dediny. Zničená je napríklad vyhliadková kaviareň na 28. poschodí, kde ešte v roku 1999 posedávala gangsterská redakcia spravodajstva.

Predtým, ako sa s bratislavským štúdiom Československej televízie spájala Mlynská dolina, program sa vyrábal na takmer deväťdesiatich rôznych miestach po Bratislave. Svoje priestory mala televízia napríklad v budove rozhlasu na Zochovej - v štúdiu s rozlohou dvesto metrov štvorcových nakrúcala inscenácie. Spravodajstvo zas vyrábala v budove bývalej Tatra banky na námestí SNP, v židovskej synagóge či v priestoroch Starej tržnice.

Už osem rokov po vzniku štúdia v roku 1964 bola vypísaná ideovo-architektonická súťaž o televízne centrum v Mlynskej doline, kde socialistická vláda chcela sústrediť všetkých televíznych pracovníkov. Komplex s troma štúdiami a technologickým vybavením pre čiernobiele vysielanie - značnú časť súčasných priestorov prízemných budov STV - otvárala Československá televízia o šesť rokov neskôr.. Známa výšková budova s dvadsiatimiôsmimi poschodiami určená pre tvorbu programu patrí do panorámy Bratislavy už tridsaťdvarokov - strážna televízna veža bola skolaudovaná v roku 1975.

 

Spolu s ňou skolaudovali časť garáží, umelecko-technické dielne a skúšobne. Projekt však stále nebol naplnený.

Osem rokov pred ukončením propagandistického poslania ČST Bratislava otvárala spolu so zdravotným strediskom a jedálňou vo svojej dobe najväčšie televízne štúdio v strednej Európe. Tisíc metrov štvorcových štúdia malo slúžiť pre nakrúcanie veľkých inscenácií a zábavných programov. "Štúdio MD IV malo prepadlisko pre vodné scény, zabezpečený prístup pre veľké dekoračné prvky a vjazd motorových vozidiel, zvukotesné hydraulické opony, horizonty s nekonečnou perspektívou, počítačom riadený svetelný park, svoj vlastný záznam nezávislý na ostatnej prevádzke, pohyblivé sedenie pre šesťsto divákov, priestranné obslužné priestory, dostatok šatní, špeciálnych miestností pre maskérov, kostýmerov, rekvizitárov a ďalších umelecko-realizačných pracovníkov," chvália materiály STV vtedajší raj pre nakrúcanie televíznych programov.

Nový domov tu našli od roku 1981 bratislavské pondelky, ktoré sa začali vyrábať ešte v predchádzajúcej dekáde. V Bratislave sa vyrobila priemerne jedna inscenácia za dva týždne. Sledovanosť bola pre neexistujúcu konkurenciu nepodstatnou veličinou a odozva na bratislavské pondelky bola u časti divákov vysoká. Bratislavskému štúdiu sa vďaka inscenáciám podarilo vyprofilovať ako dôstojný satelit nadriadených Kavčích hôr. Preto sa aj v najväčšom štúdiu od zábavných revuálnych programov nakoniec ustúpilo a vyrábali sa inscenácie.

Posledné väčšie stavebné úpravy v televíznom centre v Mlynskej doline sa vykonávali v roku 1993. Vláda vtedy chcela získať priestory pre ministerstvo kultúry a Slovenskej televízii dala príkaz opustiť dlhoročne využívanú budovu bývalej Tatra banky v strede mesta. Štyridsať rokov z tejto budovy Slovenská televízia vysielala spravodajstvo, spravodajská redakcia získala vlastné priestory v Mlynskej doline v prestavaných skúšobniach.

Obrovské televízne centrum pre štyritisíc pracovníkov v skutočnosti stále nie je dostavané a pravdepodobne už ani nikdy nebude. Súčasťou pôvodného, už beztak gigantického projektu mal byť totiž aj samostatný spravodajský komplex, pripravená bola aj stavba viacúčelovej prenosovej sály.

Plány rozvoja pre obrovskú a pažravú národnú kultúrnu inštitúciu sa však skončili zmenou režimu a najmä rozdelením federácie. Predimenzovaná televízia sa čoraz menej mohla spoliehať na pomocnú ruku štátu, menší počet obyvateľov krajiny znamenal aj nižšie príjmy z koncesionárskych poplatkov, počet okruhov a vysielacích hodín však bol rovnaký ako u českej televíznej sestry.

 

 

Chronický nedostatok peňazí aj nízka akcieschopnosť mnohých manažmentov Slovenskej televízie sa len ďalej podpísali na stave televízneho centra v Mlyskej doline. Až tak, že zemská gravitácia začala výťahy vo výškovej budove priťahovať životu nebezpečnou rýchlosťou. Problém budovy Slovenskej televízie, ale aj rozhlasu a Tlačovej agentúry SR sa stal jednou z hlavných priorít súčasného ministra kultúry Mareka Maďariča, ktorý si zaumienil presťahovať štátom chcené médiá na jedno miesto. Veľké plány konečne vyriešiť problémy s budovou malo už aj veľa manažmentov pred ním. "Stav, v akom sa nachádzajú nevyužívané priestory televízie, je aj vizitkou neriešenia základných problémov z predchádzajúceho obdobia," tvrdí poverený hovorca STV Jozef Gogola. Podľa neho súčasné vedenie realizuje postupné kroky, ktorých cieľom je tento stav zlepšiť. "Nechceme túto skutočnosť skrývať, aj preto sme redakcii Medialne.sk umožnili návštevu areálu televízie."