Aj keď sa zdá, že tlieskať za peniaze môže hocikto, neplatí to úplne do bodky. Výber ľudí do hľadiska závisí najmä od cieľovej skupiny, ktorú má program osloviť. A keďže televízie potrebujú kvôli zadávateľom reklamy najmä mladých divákov, ich „rovesníkov“ zároveň najčastejšie obsadzujú aj do komparzu.

Sú však aj etablovaní, zväčša o čosi starší komparzisti, ktorí majú s prácou viac skúseností a sú pre producentov stávkou na istotu. Medzi nimi sú aj „smieškari“, ktorí na seba berú ešte o čosi náročnejšiu úlohu - v neveľkom počte dokážu spoločnými silami napríklad vytvoriť rozmanitý smiech v pozadí sitkomu či zábavnej relácie, kde sa hlasná reakcia publika vyžaduje často, hoci skutočných dôvodov na zábavu je v jej priebehu oveľa menej. Ich úloha je v tomto nad rámec klasického „krovia“, sú esenciálnou súčasťou formátu z hľadiska žánru. 

Piercing do historického filmu nepustí

Zháňanie ľudí do publika podľa požiadaviek televízií zastrešujú špecializované kastingové agentúry. Prihlásiť sa do ich databázy nie je zložité, zväčša v nich figurujú stovky adeptov, ktorí si chcú užiť svoju chvíľu televíznej slávy.

„Dôležitejšie než výzor sú úsmev, dobrá nálada a chuť zabaviť sa,“ hovorí Tomáš Gala z agentúry No Face. Registrácia je vo väčšine agentúr bezplatná, niektoré od záujemcov vyberajú manipulačný poplatok.

Zaslané fotografie v prihláške nesmú byť retušované. Človeka majú predstaviť v reálnom obraze. „Formulár a najmä fotografie skontrolujeme. Mnoho ľudí si bohužiaľ myslí, že stačí poslať fotky z dovoleniek, osláv alebo lyžovačky,“ približuje Terézia Madarová z kastingovej agentúry Nové Tváre.

Pri niektorých programoch má produkcia náročnejšie požiadavky a hľadá konkrétne typy osôb. „Keď sa natáča historický film, nemôžu hrať vo filme komparzisti napríklad s modernými účesmi či piercingom alebo výraznými tetovaniami,“ približuje T. Madarová.

Keď sa natáča historický film, nemôžu hrať vo filme komparzisti napríklad s modernými účesmi či piercingom alebo výraznými tetovaniami.

Doslova pátranie po vhodnom kandidátovi sa rozbieha, ak je dopyt ešte špecifickejší. Takým prípadom môžu byť dvojičky ochotné účinkovať v reklame, rodič, ktorý „požičia“ filmárom batoľa, prípadne ľudia s ojedinelým výskytom, typu vysoká ryšavka. Vtedy sa už k slovu dostávajú podrobne pretriedené katalógy agentúr a nechýbajú ani výzvy cez Facebook a ďalšie kanály.

Ak je naopak dopyt univerzálny a základom je požadovaný počet miest čím skôr naplniť, dôležitá je rýchlosť, akou uchádzači dokážu na zverejnený termín zareagovať. V tomto prípade musia byť v strehu a rýchlo sa prihlásiť na sociálnej sieti či e-mailom.

„Je to dosť ťažké a popri registrácii v databáze treba na ponuky naozaj rýchlo reagovať. Spôsob výberu ľudí ale agentúry neprezrádzajú,“ hovorí Trnavčan Martin, ktorý si už zahral aj v Búrlivom víne a s priateľkou bol na nakrúcaní relácií Chart Show, Nikto nie je dokonalý, Tvoja tvár znie povedome či Česko Slovensko má talent.

Neveľký honorár, ale hneď

Do plateného komparzu sa hlásia ľudia neustále. Väčšinu z nich láka možnosť vidieť televíznu prácu zvnútra, stretnúť známe osobnosti, ale nepochybne aj záujem spestriť si voľný čas a finančne si prilepšiť.

Honoráre nie sú natoľko veľké, že by sa na televíznom komparze dalo vyslovene bohatnúť. Pri pravidelnej účasti však ale nie sú ani zanedbateľné.

„Mesačne si privyrobím okolo 150 eur. Je to rozdielne, sú aj mesiace, keď je príležitosti menej, inokedy sa zas točí viac,“ hovorí Bratislavčanka Lenka, ktorá absolvuje mesačne okolo sedem – osem výrob.

Medzi účastníkmi komparzu sa často nájdu aj podnikatelia či známi ľudia. Tých láka najmä možnosť zabaviť sa a získať novú skúsenosť. „Pre nich sú honoráre za komparz často len na kávu v Starom Meste,“ načrtla T. Madarová.

Mesačne si privyrobím okolo 150 eur. Je to rozdielne, sú aj mesiace, keď je príležitosti menej, inokedy sa zas točí viac.

Výška honoráru sa pri jednotlivých reláciách líši, agentúry ich neprezrádzajú. Produkcie tlačia odmenu nadol najmä pri divácky najatraktívnejších formátoch, kde je spontánny záujem vysoký. Situácia sa potom môže preklopiť do opačnej roviny, že namiesto plateného komparzu televízie lístky na živé prenosy predávajú (Superstar, Česko Slovensko má talent). 

Porovnateľnú sumu ako za celodenné sedenie v publiku talentovej šou môže záujemca na druhej strane získať aj za „hranie“ zákazníka pri stole v reštaurácii v dvoch - troch obrazoch seriálu, čo zaberie oveľa menej času, zhruba hodinu. Honorár za takýto výkon sa podľa ľudí z brandže pohybuje okolo 15 – 20 eur. Účinkujúci si navyše pochvaľujú, že sa často vypláca na ruku – hneď po skončení „ostrej“.

Špeciálnym prípadom komparzu je kvízšou Markízy Dobre vedieť!. V nej sedia účastníci v publiku zdarma – výhru totiž na základe pravidiel formátu môžu získať priamo v hre podľa toho, ku ktorému kapitánovi sa pridajú a ako sa mu v tom-ktorom diele darí.

Agentúry rátajú aj s možnosťou, že si komparzista svoju účasť napokon rozmyslí. A to nielen z dôvodu, že v databáze je značná časť študentov, u ktorých býva vždy šanca, že namiesto skorého vstávania uprednostnia žúrku či inú zábavku.

Ani to ale nesmie ohroziť nakrúcanie relácie. „Niekedy dávame zmluvnú pokutu, inokedy zazmluvníme viac komparzistov, než si klient objedná, lebo rátame so stratami,“ prezrádza T. Madarová.

Miesta obsadené do hodiny

Pre agentúry sú hlavnými klientmi televízie, v ktorých štruktúrach objem pôvodnej tvorby rastie, čo je dobrá správa aj pre komparzistov.

„Momentálne obsadzujeme komparz v reláciách Kredenc či Tvoja tvár znie povedome pre Markízu, Česko Slovensko má talent a V siedmom nebi pre TV Joj. Pre RTVS zabezpečujeme publikum do relácií Milujem Slovensko, Nikto nie je dokonalý, 5 proti 5, TV Šanca, Zlaté časy, Neskoro večer či Domov sladký domov,“ vymenúva T. Gala.

Televízie a produkčné spoločnosti chcú mať na pľaci správny mix ľudí – osvedčených „tlieskačov“ aj nové tváre, čo je hlavná výzva pre agentúru. Ľudia z nej sa snažia účinkujúcich zároveň dobre naladiť a inštruovať, aby ich režisérovi „odovzdali“ dobre pripravených.

Okrem spolupráce s agentúrami však majú televízie aj vlastné databázy a tiež zamestnancov, ktorí majú na starosti kastingy aj skauting talentov. Markíza vo vlastnej réžii napríklad na Facebooku nedávno hľadala mamičky s termínom pôrodu do konca októbra, „Ježiša“ či „obrovského chlapa“ na postavu väzňa.

„Ďakujeme – ste úžasní a rýchli – máme plno. Budeme radi, ak sa prípadne tí, na ktorých sa teraz nedostalo, dostanú na natáčanie potom. Majte, prosím, trpezlivosť,“ znie jeden z častých komentárov televízie pod prihláškami ľudí na Facebooku. Divácke miesta sú neraz obsadené už po hodine od zverejnenia výzvy.

Natriezvo

Ako negatíva účinkovaní v komparze hodnotia stabilní účastníci najmä zdĺhavé výroby. Okrem toho, že sa nakrúca niekoľko hodín, niekedy sa s prácami začína aj veľmi skoro ráno, prípadne sa nakrúcanie pretiahne až do noci.

V televízií sa zábavný program vysiela hodinu a pol vrátane reklám, naživo ale výroba jednej časti trvá aj päť hodín. A to v ateliéroch, kde je kvôli svetlám reflektorov poriadne horúco.

„Prípravy sú naozaj zdĺhavé, často je aj pomerne málo prestávok na toaletu,“ hovorí Martin. „Niektoré relácie majú zbytočne dlhé prestoje, hlavne keď sa točí viac dielov po sebe,“ dopĺňa Lenka.

Komparzisti si rýchlo zvyknú na to, že tlieskať musia, aj keď nie je čomu a zároveň sa čo najviditeľnejšie zabávať, hoci by už najradšej boli doma v posteli.

„Človek s tým musí počítať, niekedy sa skrátka atmosféra vytvára umelo a vyžadujú sa neprirodzené gestá či mimika, aby štáb nakrútil, čo potrebuje,“ približuje Martin.

Prípravy sú naozaj zdĺhavé, často je aj pomerne málo prestávok na toaletu.

Na „zlepšenie“ výkonu vraj komparzistom alkohol neponúkajú. Aj prípadné poháre s nápojmi na stoloch ako rekvizity obsahujú spravidla limonády. „V pohároch sme mali nealko, vineu a džús,“ potvrdzuje Martin skúsenosť s televíznym „pitím“.

„Myslím, že týmto spôsobom nikoho netreba ‚motivovať‘, lebo väčšina ľudí sa tam ide zabaviť a stretnúť známe tváre, ktoré len tak hocikde neuvidí,“ myslí si Lenka, ktorá má z doterajšieho účinkovania najlepšie spomienky na Legendy popu, hudobnú reláciu, ktorú vysielala Jednotka.

„Pospomínalo sa na veľa umelcov a na ich pesničky, ktoré spievali v štúdiu ďalší skvelí speváci. Atmosféra bola vždy super a veľa interpretov - hlavne tých starších, som začala aj ja počúvať častejšie,“ dodáva.