Zo zákulisia Markízy je jedným titulom balíka najstarších relácií, ktoré nesie na pleciach štruktúra Markízy. Prvé vydania sa objavili akoby náhodou, Pavol Rusko chcel tiež byť na obrazovke tak, ako Železný v Česku. Bez udania informácie v programových rozpisoch sa začal v prime-time objavovať usmievajúci sa riaditeľ Markízy odpovedajúci na otázky. Z kancelárie sa neskôr presunul do technického zázemia televízie, kde zostal sedieť niekoľko ďalších rokov aj Ruskov nasledovník, Vladimír Repčík. Jedinou zmenou bola výmena nestabilného stolíka oblepeného tapetu s imitáciou korku za slušivú dosku.
Rusko a hlavne Repčík za osem rokov predvádzali niekoľko komických výstupov, pri ktorých miatli nielen divákov, ale zjavne aj seba. Hodinové seriály mali zrazu 20 minút, podľa Repčíka bolo všetko pochopiteľné a vždy si myslel, že divák Markíze trochu krivdí. Séria filmov Jurský park bol cyklus, Milionár náučno-zábavný cyklus. „Pochopiteľne budeme tento milý film pochopiteľne vysielať“ – informoval divákov neraz riaditeľ Markízy.
Zo zákulisia Markízy
V štruktúre od sezóny: 1996/1997
Producent: STS, spol. s r. o.
Stopáž: 12 min.
Scheduling: týždenne, nedeľa 12:45
Televízia: Markíza
Repčík bol v relácii zbytočný, Železného riaditeľská charizma a schopnosť odpovedať a vysvetľovať s ľahkosťou čokoľvek mu chýbala. Ak sa majú divákom podsúvať vyhýbavé PR odpovede, alebo čítať tlačové správy, relácia nemá zmysel, televízia v taktom prípade pôsobí arogantne. Možno aj preto čoraz väčšiu časť relácie zaberali krátke reportáže zo súkromia moderátorov, alebo nakrúcania relácií. Repčík medzi nimi pôsobil ako hlásateľ. Dokonca ako jediný nedokázal svojich 12 minút nakrútiť na jeden ťah, vždy sa objavili prestrihy. Riaditeľ televízie odpovedajúci na otázky je veľmi zaujímavým nápadom, avšak spôsob, akým reláciu robila Markíza, nepatrí do zdravého trhu.
Po odchode predchádzajúceho riaditeľa urobil Václav Mika vyspelé manažérske rozhodnutie, čítať listy za stolíkom sa nepodujal a prenechal to profesionálom. Momentálny chránenec TV Markíza je Roman Juraško, ktorý dostal aj onedlho končiacu Nákupnú horúčku. Jeho úlohou je teda sprevádzať aj Zákulisím. V nevedno prečo „publicistickej“ relácii sú stabilnými tvárami aj zamestnankyne PR oddelenia v úlohe dám kladúcich otázky, v prípade núdze aj dám odpovedajúcich na otázky.
S Juraškom relácia získala dosiaľ nepoznanú hravosť a dynamickosť nielen tým, že sa odohráva vo viacerých prostrediach, ale aj režijným poňatím. Na druhej strane, zostala aj pri strojenosti. Odpovede na otázky majú zjavne tú istú autorskú základňu, ako za predchádzajúcich čias. Stále sú frázovité, navyše, divák je často upozorňovaný, že on je ten, kto sa mýli. To si Markíza mohla dovoliť len za starých čias.
Zákulisie Markízy ako také bolo v minulosti omnoho zaujímavejšie, pretože bolo kultom bežného Slováka. Tajomné miesto, kde sa pripravuje všetok ten skvelý program, kde pracujú všetci tí skvelí moderátori a neomylní redaktori. Dnes už je to miesto úplne iné, miesto pod tlakom konkunrecie a miesto, ktoré nemá zďaleka stopercentne pozitívny imidž.
Základné stanovisko má relácia v newsroome Markízy, niekoľko metrov pred kľúčovacou plochou pre relácie o počasí. Diváci tak okrem usmievajúceho sa Juraška vidia kamery, čítačku a trasľavo nakľúčované modré pozadie zvučky, či rôzne iné provizórne riešenia. Nech je zámer akýkoľvek, toto nie je záber z televízie, ktorá je lídrom na trhu.
K produktu patrí aj servis, tým by malo byť v televízii vyspelé zákaznícke centrum s telefónnym číslom pre otázky divákov a e-mailovou adresou. Týždenná 12-minútovka, v ktorej sa viac času venuje rozhovorom s moderátormi, nemá zmysel. Rozhovorov je dosť v iných reláciách a požehnane v printoch. Bežná televízia nepotrebuje komunikovať ani vyhadzov nepríjemných redaktorov, sú to interné záležitosti a dôležité je komunikovať program. Neštandardné prostredie si však vyžaduje aj neštandardné riešenia. Tým je aj táto relácia, ktorá mimochodom málokoho zaujíma. Podiel je konštantne pod 20 %, často klesá aj nižšie. Sledovanosť posledného vydania bola 4,9 %. Reláciu zachraňuje snáď asi len vôľa kohosi z manažmentu mať podobnú reláciu a argument, že príšerná sledovanosť sa týka len dvanástich minút trvania programu.
Foto: Markíza
