„Ukrajina, ako nezávislý a suverénny štát, môže a musí brániť svoj mediálny priestor pred agresiou z Ruska, ktorá úmyselne vyvoláva odpor a nezhody medzi ukrajinskými občanmi,“ uviedol Heraščenko na Facebooku. Na druhej strane podľa neho ani jedna ukrajinská televízia nebola vpustená do ruských sietí.
Práve televízne správy hrajú kľúčovú úlohu v tom, ako verejnosť vníma konflikt na Ukrajine - a ruské stanice od februárového zvrhnutia proruského prezidenta Viktora Janukovyča označujú nový režim v Kyjeve za fašistickú juntu. Separatistické povstanie na ruskojazyčnom východe Ukrajiny zas vykresľujú ako dôsledok krívd a násilia, ktoré pácha Kyjev na svojich krajanoch.
Zákazy vysielania používajú ruské aj ukrajinské úrady odkedy si Rusko odtrhlo od Ukrajiny Krym. Na polostrove, ovládaného ruskými vojakmi, miestne úrady vypli už začiatkom marca ukrajinské programy. Ako dôvod vtedy uviedli „právne a morálny dôvody.“
Koncom marca zase kyjevský súd pozastavil vysielanie niekoľkých ruských štátnych a pološtátnych televíznych staníc na Ukrajine. Tieto stanice bývajú vnímané ako nástroj kremeľskej propagandy. Moskva vzápätí protestovala proti porušeniu ľudských práv a slobôd.
Kyjev za dôvod pozastaveného vysielania ruských staníc na Ukrajine označoval národnú bezpečnosť: úrady podozrievali stanice zo šírenia separatizmu na juhovýchode štátu, kde sa hovorí prevažne rusky. Väčšina ukrajinských operátorov vraj vyradila ruské stanice z káblových sietí ešte pred súdnym príkazom.
