Jedna pre mňa relatívne bežná fotka televízora v obývačke umiestnená na sociálnej sieti a o dva dni články o skupine 39 poslancov apelujúcich kade-tade na nemravnosť vysielania televízie Joj.
Ak sú moje informácie správne, k rozhodnutiu skupiny zákonodarcov prispel aj môj príspevok. Pridal som záber na pána v Smutnej sieni (pardón, Súdnej sieni), ako drží v ruke umelý pánsky oný, citoval z odpútavky (pardón, upútavky, ale ak čítate pravidelne viete, že tým myslím propagáciu programu, ktorá ma od sledovania spoľahlivo odradí) na utorkové extrémne vydanie.
„Bičovanie, umelý penis a preťahovanie môjho syna,“ napísal som. V utorok potom v poslaneckých laviciach, kde sa nachádza aj niekoľko mojich facebookových priateľov, zahorela spravodlivá túžba po náprave. A viete čo? Majú pravdu. Petíciu by som podpísal aj ja a aj by som prižmúril oko, že neďaleko podpisu pána Jarjabka.
Ani jeden z argumentov, ktorý poskytujú televízia Joj, ktorá program aj promo odvysielala, a odporcovia sťažnosti, u mňa neuspel.
Televízia sa vyjadrila v tóne zľahčujúcom tému. Slovensko vraj má oveľa pálčivejšie problémy. Druhý argument hovorí o ľahkosti prepnutia na iný program, prípadne o najmenej rovnako ľahko dostupnej internetovej verzii oveľa škodlivejších videí ako to, ktoré točila Jojka medzi osemnástou a devätnástou v utorok podvečer.
Hoci sú oba argumenty pravdivé, nemajú nič spoločné s jadrom veci, podľa mňa. Rozumiem, že bojovať proti (návykovému) Bičanovi na Jednotke v 5 proti 5 a (síce pomaly vyprchajúcej) kuchárskej šou na Markíze nie je med lízať. No mala by existovať hranica, za ktorú by televízia nemala v danom čase ani skúšobný prst položiť. Súdna sieň - Extrémne prípady sú za ňou.
Nikto by žiadnu petíciu predpokladám nevypisoval, keby sa program vysielal po 22., alebo hoci aj po 20-tej hodine. Väčšina rodičov je v takom čase doma a dokáže si ustriehnuť sledované televízne dielo.
Medzi šiestou a siedmou však televízor pozerá oveľa viac detí a dorastencov a od istého veku ich bude bičík v rukách protagonistky aj verbálne erotického súdneho procesu lákať oveľa viac ako akýkoľvek kultový večerníček.
Zdravý rozum hovorí, že televízie by mali mať aspoň základnu prirodzenú brzdu pred excesmi, ako predviedli v minulom týždni. Evidentne nemajú.
Neviem, ako s tým nalozí pán minister a Rada pre vysielanie. Minister možno zopakuje, že televízie idiotizujú divákov (len či im politici skryte v duši skôr neďakujú, je dobrá otázka).
Prípadne skúsi zakázať vysielanie programov nevhodných pre mladších ako pätnásťročných pred ôsmou večer.
Rada udelí mastnú niekoľkotisícovú pokutu, ktorá bude vyplývať z histórie porušení pravidiel vysielateľom. Google mi pri hľadaní hesla „Joj mravnosť pokuta“ nevyhľadal žiadne konkrétne číslo.
Ako obyčajne, aj v tomto prípade som zástancom alternatívnych trestov. Napríklad si viem predstaviť dva. Namiesto Súdnej siene oznam o porušení zákona v trvaní pôvodnej relácie, kde bola mravnosť ohrozená. Druhý, ktorý by sa síce páčil asi len jednému obyčajnému poslancovi, by obsahoval ľudí zodpovedných za odvysielanie mravnosťohrozujúceho diela, ako si na vlastnej koži odskúšajú propagované praktiky.
Jednoducho niečo iné ako peniaze. Peniaze v slovenskom televíznom priemysle podľa môjho úsudku ešte nikdy nikoho od ničoho neodradili. A ani neodradia.
Je najvyšší čas dostať do zákona kreatívneho ducha. Získať a udržať si divákov v ktoromkoľvek vysielacom čase je čoraz ťažšie, aj preto sa musíme pozerať na umelé penisy v rukách hercov z ľudu v Smutnej sieni v celoplošnej plnoformátovej voľne šírenej televízii.
- Prihodil som na Facebook aj inú kontroverznú snímku
- Na Duck TV sa sprchoval panáčik, ktorý mohol pripomínať Hitlera
- Žiadna sťažnosť sa nekonala
- Bolo mi vysvetlené, že rozdiel medzi Hitlerom a Chaplinom bol len klobúk
- Navyše, fúzač zjavne šoféruje požiarne vozidlo v rozprávke pre najmenších
- Neuspel som, ale aj tak
- Vidieť tú podobu o šiestej ráno, dá sa aj príjemnejšie začať deň
- Búrlivé víno vyzerá byť skôr spin off Horúcej krvi ako Bez servítky
- Aspoň na prvé čítanie a upútavkovanie
- Dalo to istú námahu, no Lepiča Papulistu som v Paneláku odhalil
- Len neviem, kde ho tak dobre zamaskovali
- Či v reklame, alebo v seriáli
- Vraj sa skončila Farma, z ktorej som nevidel ani sekundu
- Na rozdiel od tej pred ňou, pri ktorej takmer každú
- Môžem smelo porovnávať
- Lepšie bolo nepozerať
- A viete čo? Rovnaké platí aj na Farmára, čo hľadá ženu
- Okrem prvých troch-štyroch epizód som nevidel ani mäkké f a žiadna z postavičiek mi už dlho nechýba
- Asi sa začnem viac riadiť zlatým pravidlom zábavy
- Pozerať len to, pri čom keď sa skončí epizóda, viem, že sa ďalšej neviem dočkať
- Keď funguje pri seriáloch, bude aj pri všetkom ostatnom
- Viď prvá séria Prison breaku alebo v lokálnych podmienkach Lokal TV pred rokom
- Šeherezáda sa vracia!
- Tipujem, že nespôsobí horúčku ako pri prvom vpáde Turkov na naše televízne územie
- Dobre tomu rozumiem?
- Pán Bezák bol hlavnou mediálnou hviezdou víkendu?
- Podarilo sa mi vyhnúť tej smršti lepšie, ako sa slalomári uhýnajú bránkam pri jazde dole strmým kopcom
- Čítal som so záujmom, vraj chceli televíziu naučiť odpočúvaniu
- Ešte, že z toho asi nič nebude
- Nikto by už žiadneho politika do bytu nedostal
- A ani do reštaurácie, aj tam sú už všade obrazovky jedna vedľa druhej
- Hesso Jašterák s novoročným príhovorom!
Zdroj: TV Markíza
- Teším sa na článočky s nadpismi „Pexeso Hessa Jašteráka prekonalo prezidenta Gašparoviča“ v prvý pracovný deň budúceho roka
- Dallas na Markíze si pozriem
- Aby detských tém nebolo na dnes dosť, nezdá sa vám čudná reklama na tanky, ktoré majú „Tri rýchlosti. Dopredu a dozadu.“
- Mne tam chýba už len pointa vtipu a plechovkový smiech
- O týždeň má Týždňovka Štedrý deň
- Príjemné sviatky vám všetkým a ďakujem, že ste vydržali čítať ďalší rok
- Do čítania na Silvestra, pokúsim sa po čase napísať niečo vtipné
Jozef: „Stále som si myslel, že strechu máme nad hlavou. Bulvár presviedča o inom.“
