Prišiel som o niečo, keď som takmer presne polovicu minulého týždňa strávil u susedov v Česku? Myslel som si. Dokonca sa mi podarilo za celý ten čas takmer vôbec nepozerať televízor, pre mňa málo vídané. Síce možno preto, že som celý ten čas vedel, že ma čaká doma a nikam neutečie, ale aj tak. Za ten čas sa – ako som po návrate zistil – stihol udiať jeden príznačný škandálik.
Verejnoprávna Dvojka si dovolila v Colnici pred týždňom odvysielať štátom neschválenú verziu pesničky, ktorú voláme Štátna hymna. Navyše si dovolila odvysielať ju interpretovanú kontroverznou, priam undergroundovou kapelou z Česka s vulgárnym názvom. Radšej ho ani nebudem písať, aj tak ho dobre viete. V češtine. Dôvod na takmer ďalšie Slovenské národné povstanie.
Prinajmenšom pre pána doktora z Nitry, ktorý listom vyzval na odstúpenie tuším všetkých do radu. Od riaditeľa televízie, cez riaditeľa rady pomaly k ministrovi kultúry. Spomína brutálny útok na štátny symbol. Myslím, že je skvelé, že Dvojka si zaslúžila také PR. Verejnoprávne médium by malo byť schopné generovať diskusiu o národe a jeho kvalitách.
Nemyslím si, že tá pesnička by prešla bez škandálu o rok, o desať ani o dvadsať. No vysielať ju a jej podobné pokojne RTV: môže v ktoromkoľvek svojom éteri.
Napríklad v rámci voľného programu relácií s podtitulom Lakmusový papierik tolerantného Slováka. V roku 2013 sme ešte ako národ schopný prijať alternatívu a kúsok nadhľadu nad sebou samými neprešli, no možno sa práve tou diskusiou o malý krôčik k vysnívanému výsledku posunuli.
Zážitok zo sledovania cyklistu v zelenom drese, ako sa blíži spolu s takmer dvoma stovkami ďalších do Paríža, počas troch dní brázdenia ciest sa v nedeľu večer skončil. Tipujem, že Francúzsko si vďaka Saganovi a televízii schopnej prenášať letecké, cestné, detailné aj nadhľadové zábery na krásnu krajinu získalo u nás viac turistov, ako bola schopná prilákať napríklad agentúra pre cestovný ruch.
Po dlhšom čase som zvedavý, či v nedeľný televízny večer zamiešala poradím sledovanosti posledná etapa stého ročníka Tour de France. Mohla by. Ešte viac by sa mohla, ako povedal v štúdiu po etape Marcel Merčiak, stať trvalou súčasťou športového kalendára slovenských fanúšikov.
Kvalita obrázkov je zaručená a keď sa zadarí Saganovi, Velitsovcom a spol. ešte pár rokov miešať kartami ako v posledných dvoch ročníkoch, hokejové a futbalové Majstrovstvá by nemuseli byť jedinými garantovanými týždňami so zvýšenou sledovanosťou pre verejnoprávnu televíziu – ak si udrži vysielacie práva, samozrejme.
Zdroj: SITA/AP
V nedeľu večer sa rozbehli aj Vyvolení. Usudzujem tak podľa faktu, že moderátorom programu bol nepochybne Sajfa. Údajne sa to celé má podobať viac na Farmu ako na VyVolených, akých si pamätáme my, čo sa naša televízna pamäť nezačína predvčerom. Oceňujem fakt, že biedna Slovač nebude zbedačená o ďalšie peniaze z esemesiek pre kandidátov na postup do finálovej zostavy.
Podľa každovečerného márneho boja s ponukou dostupnou na Telkáč.sk a ovládači tipujem, že niekoľko večerov s pokusom o oživenie formátu, čo bol priekopníkom žánru ČoTiŠibe, strávim. Nie skôr, ako si internetoví hlasujúci vyberú svojich. O nič neprídem, to vieme všetci. Búrlivé víno však musí dostať aspoň akú-takú konkurenciu.
Pri čítaní správy o posilňovaní tímu Slovak Sport TV som si nechtiac spomenul, akú televíziu mi najmladší športový kanál pripomína. Global TV predtým, ako sa z nej stala Jojka. Snaživá partia s ambíciou preraziť. Nakúpili anglickú ligu, spúšťajú druhý kanál (nerozumiem prečo, keď zatiaľ som takmer nemal prečo pozerať ani ten prvý, ale budiš).
Ktovie, možno sa im časom podarí presunúť do rotácie športových programov, ktoré prepínam pri každom prebehnutí programovou ponukou. O pár odstavcov vyššie je dôkaz o tom, že alternatívy pre „ponuku“ hlavných komerčných staníc nikdy nebude dosť. Najmä športovej a najmä v lete.
Zuzana (iná ako tá pred týždňom) poslala ďalšiu z letného preklepového seriálu na Markíze. Dodávam, že v týždni chýbalo taktomalilinko, aby jeden z moderátorov prekrstil TV Dajto na TV Dojto.
