Sviňa je druhý Únos, prístupom k realite i filmárskym štýlom

Sviňa je sčasti v inej pozícii ako Únos, lebo jej predchádza aj literárna predloha od Arpáda Soltésza.

V sálach bude sedieť rozmanitá zmes divákov: niektorí čítali knihu, iní iba noviny a časť sem príde na nový slovenský triler s cieľom posúdiť filmárske kvality, no bez hľadania prepojení na reálne udalosti to ide veľmi ťažko.

Film na nich stavia, občas do takej miery, že v napätí čakáte, čo sa doň ešte dostalo a čo nie. Zároveň však musíte myslieť na to, že všetko môže byť aj vymyslené.

Navnadí vás premýšľať, čo je skutočné 

Toto je dvojsečná zbraň scenára Svine. Reklamná kampaň i ukážky vás navnadili na rôzne postavy vo filme a sami si začínate spájať súvislosti.

Prológ z roku 521 pred Kristom vám ešte veľa nenapovie (a napriek solídnej myšlienke je vo finále zbytočný a mnohí naň zabudnú), ale scéna z roku 1999, kedy sa poslanec Bobo stane obeťou vydierania zo strany podnikateľa Wagnera (užil si sex s blondínkou, no to sa v hoteli natáčalo na video), vám začína odkrývať štýl i uchopenie jednotlivých postáv.

Bobo má založiť politickú stranu a raz byť mocným premiérom. Wagner ho ovláda a chce získať vplyv nad krajinou: do hotela či na jachtu si volá politikov, zoženie im koňačik i pekné ženy a na návštevu príde aj nejeden minister.

Už pri scéne z roku 1999 sa môžete pustiť do analýz, čo je skutočné a čo fiktívne. Je totiž veľmi ťažké pozerať film iba ako fiktívny triler, to by ste museli žiť dvadsať rokov v izolácii a nesledovať správy.

Niekto môže tipovať, či sa Bobo podobá na Roba. Iný zase dumať nad tým, či tá sexuálna rýchlovka je na niečom založená alebo sa iba hodila do deja. A ktorého podnikateľa má zosobňovať Wagner?

Dlho si budete lámať nad ním hlavu a nakoniec vám vyjde, že spája viaceré osoby. Okolo Wagnera a jeho machinácií sa točí celý film, a preto je vítané sledovať Jozefa Vajdu vo výbornom hereckom výkone.

Pozorný divák zistí, že Sviňa obsahuje