Čo priniesol rok 1970 pre televíziu na Slovensku? Zlatú bránu, pioniersku Lastovičku, "dederónske" a bulharské večery, telekurz ruštiny... Prvýkrát sa ukázalo aj vysielanie vo farbe. Medzníkom je tiež 10. máj 1970, kedy sa „narodil“ druhý okruh vtedy federálnej televízie. Dobový časopis Televízia uvádza, že mu predchádzala dlhodobá diskusia a jeho program sa už vtedy vyznačoval „väčšou špecializáciou“ v porovnaní s jednotkou. Dvojka má dnes 40 rokov a čakajú ju programové zmeny. Druhý kanál túto sezónu štartuje éru bez športu, z peňazí od štátu chce zvýšiť podiel premiérového obsahu.
Znižujúci sa podiel. Dvojka STV, ktorá sa hlási k odkazu federálneho druhého kanála, je dnes pozerateľná takmer vo všetkých domácnostiach v krajine, penetrácia sa blíži k sto percentám.
- Program Dvojky v roku 2002: Lišková a Lipták: Takí sme boli
Dvojka je tak po prvom okruhu STV kanálom s najrozsiahlejšou distribúciou signálu. Sledovanosťou sa však na špicu nezaraďuje a túto sezónu je dokonca ohrozený aj jej post trhovej štvorky. V priemere v cieľovej skupine 12+ dosahuje 3,1-percentný podiel, Joj Plus za ňou zaostáva už len o desatinu bodu. Ide o najslabšiu sezónu Dvojky od existencie peoplemetrového merania na Slovensku.
Ešte pred niekoľkými rokmi mal druhý kanál STV takmer dvojnásobne lepšie čísla. Dvojka je súčasťou peoplemetrového merania od jeho spustenia na Slovensku v roku 2004. V tom čase dosahovala Jednotka vysielajúca v režime „nového začiatku“ ešte podiely okolo 20 %, Dvojka skončila skončila sezónu 2004/2005 ako trhová štvorka s podielom 5,6 % v 12+.
Pravda, trhové nastavenie vyzeralo ináč ako v súčasnosti. Markíza a Joj nemali svoje druhé kanály. Dvojku preto netlačila konkurencia stanice Joj Plus cieliacej na diváka nad 40 rokov, takisto segment káblových staníc bol užší a ich rozšírenie pred príchodom služieb ako Digi TV výrazne nižšie. Dokumentárne stanice ako Viasat History neexistovali.
Súčasné vedenie kanálu konfrontáciu s klesajúcimi číslami nepovažuje za primeranú: „Sledovanosť je jeden z ukazovateľov úspešnosti programu, ale nemôžeme koncipovať program tak, aby sme sa sústredili len na získanie ratingov. Nie je to ten najpodstatnejší údaj, pretože Dvojka poskytuje predovšetkým program zameraný na špecifické skupiny divákov, kde sa nedá očakávať veľká sledovanosť,“ hovorí intendantka Dvojky Marta Gajdošíková a ako príklady uvádza relácie pre rybárov či nepočujúcich.
Profilácia bez športu. Dvojka mávala v minulých rokoch dokonca ešte vyššie čísla ako takmer 5,6-percentný priemer v sezóne 2004/2005. Ďalšiu sezónu sa konala zimná olympiáda, vďaka ktorej Dvojka vyrobila koncom februára 2006 historicky najvyšší týždenný podiel 16,8 %, aký si už nikdy viac nezopakovala. Share za sezónu 2005/2006 si vylepšila na 6,4 %. Ďalšiu sezónu sa bez olympijských hier vrátila na 5,1 %, potom v 2007/2008 vylepšila sezónne skóre na 5,9 %.
Hoci odštartovala Trojka, šport mal výrazný podiel aj na obrazovkách druhého okruhu. V čase letnej olympiády v Pekingu Dvojka získala iba dvojpercentné podiely. Minulú sezónu 2008/2009 spadla na 4,6 %. Stalo sa tak v čase, keď začala vysielať aj konkurenčná Joj Plus. V aktuálnej sezóne 2009/2010 prekonala svoje historické minimá a s priemerom 3,1 % v 12+ ťahá svoju najslabšiu sezónu v histórii peoplemetrového merania.
Popri všetkých spomenutých faktoroch sa pod pokles sledovanosti podpísala aj čoraz väčšia absencia športu. Napríklad v rebríčku najúspešnejších programov Dvojky za rok 2008 obsadili športové prenosy všetkých 20 najvyšších miest. Podľa intendantky Dvojky zaberal šport donedávna na druhom kanáli približne tretinu vysielacieho času. V súčasnosti sa odsúva. Väčšina prenosov, ktorá by v minulosti išla na Dvojke, nachádza miesto na Trojke. A čiastočne aj na Jednotke – napríklad blížiace sa majstrovstvá sveta v hokeji sú prvé, z ktorých Dvojka neprinesie ani jeden priamy prenos či záznam. Zápasy slovenského tímu pôjdu na Jednotke, zvyšné na Trojke.
Druhý kanál bez športu vytvára podľa jeho intendantky priestor na lepšiu profiláciu. Gajdošíková si predstavuje Dvojku ako plnoformátový okruh pre náročnejšieho diváka. To nemusí znamenať iba oslovenie starších generácií: „Aj mladý náročnejší divák vyhľadávajúci alternatívu sa k Dvojke vracia. Máme skúsenosť, že mladí ľudia obľubujú artové filmy a retroprogramy typu Noc v archíve,“ hovorí. Ako vyplýva z poslednej zverejnenej výročnej správy Slovenskej televízie za rok 2008, Dvojka mala najvyššiu afinitu v cieľovej skupine 55+ a druhú najvyššiu v 35-54.
Dvojka má momentálne historicky najmenej športu, ktorý by - teoreticky - mohli kompenzovať výpravnejšie programy. Druhý kanál dostala programovú podporu vo forme dvoch ťažiskových projektov. V niekoľkých fázach počas celého roka hľadá najobľúbenejšiu knihu Slovákov vo formáte BBC The Big Read, ktorý napríklad v susednom Česku išiel na hlavnom okruhu ČT 1. Každý pondelok večer zasa v súťaži Hlava XXI rozdáva ročné štipendijné pobyty na európskych vysokých školách: „Hlava XXI ponúka užší kontakt s mladými ľuďmi, ktorý nám chýba a potrebujeme ho obnoviť. Chceme, aby prostredníctvom nej získali záujem aj o ďalšie relácie Dvojky,“ hovorí intendantka o očakávaniach od novej relácie.
Podľa výsledkov prvých vydaní programov je zrejmé, že o veľké hity nepôjde. Hlava XXI odštartovala na úrovni staničného priemeru, Moja naj kniha pod ním. STV chce vyhodnocovať úspešnosť na základe vlastných kritérií: v prvom prípade podľa riaditeľa programu STV Romana Liptáka na základe toho, do akej miery sa zapojí cieľová skupina vysokoškolákov (vlani ich bolo na Slovensku vyše 220-tisíc) a sekundárne podľa toho, ako bude projekt vnímať odborná akademická verejnosť. Pri Knihe vidí prínos v sprievodných akciách; návrate ľudí do knižníc alebo ohlase škôl.
Zmluva so štátom. Na ďalšiu sezónu chce Dvojka podľa intendantky ďalej rozvíjať už vybudované sloty, sľubuje náročnejšiu súťaž, dokumentárnu tvorbu a v súvislosti s ťažiskovými projektmi spomína napríklad cyklus o mediálnej výchove. STV si veľa sľubuje od zmluvy so štátom, prvým projektom vyrobeným na jej základe je Hlava XXI. „Projekt Hlavy XXI bol v televízii už dlho, ale finančné limity nám ho doteraz nedovolili realizovať,“ hovorí Lipták. Vďaka zmluve získa televízia každoročne peniaze na vlastnú tvorbu; na tento rok sú naplánované projekty so štátnou podporou vyše 2,6 milióna eur pre Dvojku a skoro 9,5 milióna pre Jednotku. Pomôcť to má obom okruhom. „Zmluva so štátom znamená unikátnu šancu naštartovať to, že tvorcovia a producenti sa vrátia do STV a začne sa normálny výrobno-vysielací cyklus.“ I keď okrem Hlavy sa k dnešnému dňu nič iné zatiaľ reálne v programe neobjavilo, Lipták sa neobáva, že štátne peniaze ostanú nevyužité: „Myslím si, že v štádiách, v akých sú projekty na tento rok momentálne rozrobené, zmluvu na 90 % naplníme.“
Dnes: Bez problémov. Zajtra: Scif-fi. Dlhodobé plány Dvojky sú rozpracované najmä v programovej oblasti. „Kľúčové je, aby sme zvýšili podiel premiérového obsahu,“ hovorí Roman Lipták o tom najdôležitejšom. Na tento rok počíta programový koncept s 55-percentným podielom repríz. Súčasný stav druhého kanála nehodnotí Lipták ako problematický. „Dvojka nemá problémy. Je to jasne vyprofilovaný okruh, ktorý napĺňa poslanie verejnoprávnej televízie.“ Priestor vidí v dokumentoch, a to nielen akvizičných od BBC, ktorých nákup nedávno potvrdil. „Produkcia pôvodných dokumentárnych filmov a seriálov predstavuje veľký prínos Dvojky. Doteraz nie veľmi doceneným faktom je, že dokumentárna tvorba na Slovensku zažila kontinuitu práve vďaka Dvojke.“ Či a akým tempom sa naplnia vízie ako napríklad posilnenie sci-fi a fantasy žánru práve na Dvojke, závisí podľa neho od peňazí. Ale aj bez sci-fi sa chce Dvojka stať jasne vyprofilovaným kanálom pre záujmové skupiny a náročnejšieho diváka.
